Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý slovenský kozmonaut je presvedčený, že vesmír by sa mal využívať na mierové účely, neprikláňa sa k dlhodobým tendenciám zneužívania vesmíru na vojenské účely.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) – Slovensko má svoje miesto vo vesmíre a vedecko-výskumnom programe. Myslí si to prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý presne pred 20 rokmi odštartoval do vesmíru v rámci kozmickej misie Štefánik. Zdôrazňuje však, že slovenský vesmírny program nezačal a ani neskončil týmto jeho letom do vesmíru z kozmodrómu v Bajkonure.
"Slovenský vesmírny program sa začal desiatky rokov dopredu, v období programu Interkozmos. A do dnešnej doby sa naše vzdelávacie či technologické inštitúty podieľajú na rôznych vedeckých a kozmických programoch, vrátane programov, ako sú misie na Mars. Naši špecialisti sú vysoko hodnotení," uviedol pre TASR Bella, ktorému na Slovensku chýba centrálny riadiaci a koordinačný orgán.
Pri príležitosti tohtoročného 20. výročia jeho cesty do vesmíru sa v Bratislave koná konferencia s názvom 20 rokov po – možnosti zapojenia sa SR do projektov ESA (European Space Agency/Európska vesmírna agentúra). "Nie je zameraná na to, aby sme spomínali na to, čo bolo 20 rokov predtým. Pretože o tom už rozprávam 20 rokov. Cieľom je ukázať, kam sme sa za tých 20 rokov posunuli a aké sú naše ciele. Teda poukázať na to, kde sme a kam chceme ísť," poznamenal Bella.
Na konferencii okrem zahraničných osobností z tejto oblasti, vrátane Claudie Haigneré z ESA, ktorá bola napríklad členkou záložnej posádky letu Sojuz TM-29, aj viaceré slovenské organizácie zaoberajúce sa vesmírom, napríklad Slovenská organizácia pre vesmíre let, Technická univerzita v Košiciach či Astronomický ústav SAV, ale tiež Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. "Sme v prístupovom procese do Európskej kozmickej agentúry. Chceme, aby zo strany ministerstva zazneli časové horizonty, v akej fáze prístupového procesu sa nachádzame a v akých časových horizontoch si vieme predstaviť, že by sme sa mohli stať plnohodnotným členom. To by pre nás otvorilo úplne iné dimenzie," poznamenal Bella.
Členstvo v ESA pozitívne vníma aj Jozef Takács, prezident Slovenského leteckého zväzu gen. M. R. Štefánika, ktorý podujatie organizuje. "Na Slovensku existuje intelektuálny, vedecký, vedecko-výskumný i výrobný potenciál, ktorý by sme vedeli zapojiť do procesov s pozitívnym výsledkom pre Slovensko. Len ho využiť," podotkol Takács.
Vyslanie prvého slovenského kozmonauta do vesmíru označuje za významný čin v novodobej histórii Slovenskej republiky. "Dokázali sme to, čo iné krajiny, oveľa väčšie, nedokázali. Vyslali sme svojho vlastného kozmonauta do vesmíru. A nielen pre turistiku, ale na vážne vedecké projekty," skonštatoval Takács.
Prvý slovenský kozmonaut je presvedčený, že vesmír by sa mal využívať na mierové účely, neprikláňa sa k dlhodobým tendenciám zneužívania vesmíru na vojenské účely. "Hlavným cieľom pre ľudstvo by malo byť využívať vesmír pre mierové účely a hľadať cesty, ako v ňom žiť. Vesmír by mal ľudí spájať, nie rozdeľovať. Nie je to dobré smerovanie využitia vesmíru," povedal Bella. Reagoval tak na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podpísal nariadenie, na základe ktorého majú vzniknúť vesmírne sily ako zložka amerického letectva.
Pozitívnejšie vníma vesmírne misie. Lety na Mesiac považuje za technologicky zvládnuté, kde je to o peniazoch a chuti na realizáciu. Misie na Mars s ľudskou posádkou však zatiaľ v dobe najbližších niekoľkých rokov nepovažuje za ľahko realizovateľné. Okrem technickej náročnosti si to podľa neho vyžaduje aj sociologickú diskusiu, či je "morálne posielať niekoho na misie, odkiaľ nie je návratu." Pripúšťa však, že aj pri prvých letoch do vesmíru sa nevedelo, do čoho astronauti idú, ako s s letom vysporiada organizmus, respektíve, či sa vôbec vrátia. Nadšencov na vesmírne lety je podľa neho veľa, sám by takúto výzvu neprijal. Prioritná je pre neho rodina.
"Slovenský vesmírny program sa začal desiatky rokov dopredu, v období programu Interkozmos. A do dnešnej doby sa naše vzdelávacie či technologické inštitúty podieľajú na rôznych vedeckých a kozmických programoch, vrátane programov, ako sú misie na Mars. Naši špecialisti sú vysoko hodnotení," uviedol pre TASR Bella, ktorému na Slovensku chýba centrálny riadiaci a koordinačný orgán.
Prečítajte si aj: Ivan Bella pred 20 rokmi odletel do vesmíru so slovenskou vlajkou
Pri príležitosti tohtoročného 20. výročia jeho cesty do vesmíru sa v Bratislave koná konferencia s názvom 20 rokov po – možnosti zapojenia sa SR do projektov ESA (European Space Agency/Európska vesmírna agentúra). "Nie je zameraná na to, aby sme spomínali na to, čo bolo 20 rokov predtým. Pretože o tom už rozprávam 20 rokov. Cieľom je ukázať, kam sme sa za tých 20 rokov posunuli a aké sú naše ciele. Teda poukázať na to, kde sme a kam chceme ísť," poznamenal Bella.
Na konferencii okrem zahraničných osobností z tejto oblasti, vrátane Claudie Haigneré z ESA, ktorá bola napríklad členkou záložnej posádky letu Sojuz TM-29, aj viaceré slovenské organizácie zaoberajúce sa vesmírom, napríklad Slovenská organizácia pre vesmíre let, Technická univerzita v Košiciach či Astronomický ústav SAV, ale tiež Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. "Sme v prístupovom procese do Európskej kozmickej agentúry. Chceme, aby zo strany ministerstva zazneli časové horizonty, v akej fáze prístupového procesu sa nachádzame a v akých časových horizontoch si vieme predstaviť, že by sme sa mohli stať plnohodnotným členom. To by pre nás otvorilo úplne iné dimenzie," poznamenal Bella.
Členstvo v ESA pozitívne vníma aj Jozef Takács, prezident Slovenského leteckého zväzu gen. M. R. Štefánika, ktorý podujatie organizuje. "Na Slovensku existuje intelektuálny, vedecký, vedecko-výskumný i výrobný potenciál, ktorý by sme vedeli zapojiť do procesov s pozitívnym výsledkom pre Slovensko. Len ho využiť," podotkol Takács.
Vyslanie prvého slovenského kozmonauta do vesmíru označuje za významný čin v novodobej histórii Slovenskej republiky. "Dokázali sme to, čo iné krajiny, oveľa väčšie, nedokázali. Vyslali sme svojho vlastného kozmonauta do vesmíru. A nielen pre turistiku, ale na vážne vedecké projekty," skonštatoval Takács.
Prvý slovenský kozmonaut je presvedčený, že vesmír by sa mal využívať na mierové účely, neprikláňa sa k dlhodobým tendenciám zneužívania vesmíru na vojenské účely. "Hlavným cieľom pre ľudstvo by malo byť využívať vesmír pre mierové účely a hľadať cesty, ako v ňom žiť. Vesmír by mal ľudí spájať, nie rozdeľovať. Nie je to dobré smerovanie využitia vesmíru," povedal Bella. Reagoval tak na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podpísal nariadenie, na základe ktorého majú vzniknúť vesmírne sily ako zložka amerického letectva.
Pozitívnejšie vníma vesmírne misie. Lety na Mesiac považuje za technologicky zvládnuté, kde je to o peniazoch a chuti na realizáciu. Misie na Mars s ľudskou posádkou však zatiaľ v dobe najbližších niekoľkých rokov nepovažuje za ľahko realizovateľné. Okrem technickej náročnosti si to podľa neho vyžaduje aj sociologickú diskusiu, či je "morálne posielať niekoho na misie, odkiaľ nie je návratu." Pripúšťa však, že aj pri prvých letoch do vesmíru sa nevedelo, do čoho astronauti idú, ako s s letom vysporiada organizmus, respektíve, či sa vôbec vrátia. Nadšencov na vesmírne lety je podľa neho veľa, sám by takúto výzvu neprijal. Prioritná je pre neho rodina.
