Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac hlásených útokov sa týkalo hrozieb (21), či už verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) - Novinári vlani čelili najmä vyhrážkam a online hrozbám, ale aj osobným útokom, žalobám či vyhrážkam smrti. Vyplýva to z výročnej správy platformy Bezpečná.žurnalistika.SK, ktorá v roku 2023 evidovala 48 hlásení o útokoch na novinárov. V stredu o tom informoval Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), pod ktoré platforma spadá.
Najviac hlásených útokov sa týkalo hrozieb (21), či už verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu. Nahlásené boli aj fyzické útoky (3) či útoky vo forme odmietnutia akreditácie alebo nevpustenia na tlačovú konferenciu (3). "Taktiež sme zaznamenali aj niekoľko šikanóznych žalôb a aj dva prípady vyhrážok smrťou," dodal Diko.
Upozornil, že v niektorých prípadoch odštartovali neopodstatnené osobné útoky voči novinárom politici, ktorých potom na sociálnych sieťach alebo cez priame správy či telefonáty nasledovali ďalší ľudia. "Sme presvedčení, že by mali politici od útokov na novinárov upustiť. Je veľmi dôležité povedať, že si nemyslíme, že novinári nie sú kritizovateľní. Mali by byť kritizovaní, ak urobia nejakú chybu, ale nemali by to byť osobné útoky, ktoré na novinárov kreslia terče pre potenciálnych ďalších útočníkov," poznamenal Diko.
Výročná správa je podľa Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc výkričníkom. "Poskytuje nám dôkaz o negatívnom predvolebnom diskurze politikov a táto testosterónová politika ohrozuje slobodu tlače na Slovensku. Hrozí, že zhoršené politické prostredie pre žurnalistiku sa pretaví do zlých zákonov, fyzických útokov na novinárov, autocenzúry žurnalistov, zníženého financovania médií a ďalších javov, ktoré ohrozujú právo občanov na dôveryhodné informácie. Takže tu nejde len o novinárov, ale ide tu o právo občanov mať prístup k dôveryhodným, kvalitným informáciám," skonštatoval.
Platforma Bezpečná.žurnalistika.SK vznikla v spolupráci s holandskou platformou PersVeilig, s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku a medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders). Je financovaná z grantov a individuálnych darov.
Najviac hlásených útokov sa týkalo hrozieb (21), či už verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu. Nahlásené boli aj fyzické útoky (3) či útoky vo forme odmietnutia akreditácie alebo nevpustenia na tlačovú konferenciu (3). "Taktiež sme zaznamenali aj niekoľko šikanóznych žalôb a aj dva prípady vyhrážok smrťou," dodal Diko.
Upozornil, že v niektorých prípadoch odštartovali neopodstatnené osobné útoky voči novinárom politici, ktorých potom na sociálnych sieťach alebo cez priame správy či telefonáty nasledovali ďalší ľudia. "Sme presvedčení, že by mali politici od útokov na novinárov upustiť. Je veľmi dôležité povedať, že si nemyslíme, že novinári nie sú kritizovateľní. Mali by byť kritizovaní, ak urobia nejakú chybu, ale nemali by to byť osobné útoky, ktoré na novinárov kreslia terče pre potenciálnych ďalších útočníkov," poznamenal Diko.
Výročná správa je podľa Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc výkričníkom. "Poskytuje nám dôkaz o negatívnom predvolebnom diskurze politikov a táto testosterónová politika ohrozuje slobodu tlače na Slovensku. Hrozí, že zhoršené politické prostredie pre žurnalistiku sa pretaví do zlých zákonov, fyzických útokov na novinárov, autocenzúry žurnalistov, zníženého financovania médií a ďalších javov, ktoré ohrozujú právo občanov na dôveryhodné informácie. Takže tu nejde len o novinárov, ale ide tu o právo občanov mať prístup k dôveryhodným, kvalitným informáciám," skonštatoval.
Platforma Bezpečná.žurnalistika.SK vznikla v spolupráci s holandskou platformou PersVeilig, s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku a medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders). Je financovaná z grantov a individuálnych darov.
