Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre najbližšie roky sa plánuje financovanie ochrany prírody z nového operačného programu alebo z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Autor TASR
Bratislava 17. augusta (TASR) - Financovanie ochrany prírody je dlhodobo neudržateľné. Dôvodom je, že do určitej miery je závislé od príjmov z fondov Európskej únie. Najväčším vlastným zdrojom príjmu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR je vstupné do jaskýň. Vyplýva to z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Národné parky 21. storočia.
Čerpanie z fondov nie je podľa analytikov rovnomerné v čase. Napríklad v roku 2015 šlo na ochranu prírody viac ako 30 miliónov eur. V roku 2017 nedošlo k žiadnemu čerpaniu európskych fondov a preto šlo na ochranu necelých osem miliónov eur.
"Pokles čerpania v danom roku súvisí s prípravou a rozbehom nového programového obdobia 2014 – 2020, v rámci ktorého bolo na ochranu prírody alokovaných 104,6 milióna eur, z ktorých sa doteraz vyčerpala polovica a neschválené boli žiadosti v celkovej hodnote 18,8 milióna eur," uviedol IEP. Dodal, že fondy EÚ tak nahradzujú výdavky štátneho rozpočtu. Doteraz sa tiež nedostatočne využívali zdroje dostupné zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Pre najbližšie roky sa plánuje financovanie ochrany prírody z nového operačného programu alebo z Plánu obnovy a odolnosti SR. "To vytvára nebezpečenstvo, že v budúcnosti, v prípade ukončenia financovania zo strany EÚ, nebude štát schopný ochranu prírody financovať," skonštatovali analytici.
V posledných dvoch rokoch sa zvýšili a zastabilizovali zdroje zo štátneho rozpočtu. Došlo k navýšeniu transferu zo štátneho rozpočtu do ŠOP a systematickejším vyplácaním náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania súkromných vlastníkov, tvrdí inštitút. Štátny rozpočet je podľa neho hlavným zdrojom miezd v sektore ochrany prírody. "Ako zdroje príjmov v menšej miere fungujú aj obce, Environmentálny fond a vlastné príjmy ŠOP SR a iných organizácií," poukázal IEP.
Základom projektového financovania ochrany prírody bol Operačný program Kvalita životného prostredia. Jeho projekty sa zameriavajú najmä na európsku sústavu chránených území. Hlavným prijímateľom financií je štátna ochrana prírody. Alokovaná jej podľa analytikov bola polovica zdrojov v ochrane prírody.
Financie do ochrany prírody nesmerujú len inštitúciám pod envirorezortom, ale aj iným štátnym subjektom ako sú Lesy SR či Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, neziskovým organizáciam či súkromným vlastníkom a obhospodarovateľom lesa a pôdy. Štátne podniky časť financií používajú na ochranu živočíchov alebo výkup. "Práve náklady na náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov vlastnených súkromnými vlastníkmi už dnes rastú a v budúcnosti budú tvoriť ešte väčší podiel na výdavkoch na ochranu prírody," zhodnotil inštitút.
Ochrane prírody sa venuje komponent z plánu obnovy, kde je alokovaných 159 miliónov eur. Z toho 77,5 milióna eur bude použitých na financovanie majetkového vysporiadania sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov a 16 miliónov eur na projekty mäkkého turizmu pre Národný park Poloniny a Muránska planina. Osobitnou formou kompenzácií sú náhrady za škody spôsobené živočíchmi, ktoré napr. v roku 2019 dosiahli jeden milión eur.
Čerpanie z fondov nie je podľa analytikov rovnomerné v čase. Napríklad v roku 2015 šlo na ochranu prírody viac ako 30 miliónov eur. V roku 2017 nedošlo k žiadnemu čerpaniu európskych fondov a preto šlo na ochranu necelých osem miliónov eur.
"Pokles čerpania v danom roku súvisí s prípravou a rozbehom nového programového obdobia 2014 – 2020, v rámci ktorého bolo na ochranu prírody alokovaných 104,6 milióna eur, z ktorých sa doteraz vyčerpala polovica a neschválené boli žiadosti v celkovej hodnote 18,8 milióna eur," uviedol IEP. Dodal, že fondy EÚ tak nahradzujú výdavky štátneho rozpočtu. Doteraz sa tiež nedostatočne využívali zdroje dostupné zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Pre najbližšie roky sa plánuje financovanie ochrany prírody z nového operačného programu alebo z Plánu obnovy a odolnosti SR. "To vytvára nebezpečenstvo, že v budúcnosti, v prípade ukončenia financovania zo strany EÚ, nebude štát schopný ochranu prírody financovať," skonštatovali analytici.
V posledných dvoch rokoch sa zvýšili a zastabilizovali zdroje zo štátneho rozpočtu. Došlo k navýšeniu transferu zo štátneho rozpočtu do ŠOP a systematickejším vyplácaním náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania súkromných vlastníkov, tvrdí inštitút. Štátny rozpočet je podľa neho hlavným zdrojom miezd v sektore ochrany prírody. "Ako zdroje príjmov v menšej miere fungujú aj obce, Environmentálny fond a vlastné príjmy ŠOP SR a iných organizácií," poukázal IEP.
Základom projektového financovania ochrany prírody bol Operačný program Kvalita životného prostredia. Jeho projekty sa zameriavajú najmä na európsku sústavu chránených území. Hlavným prijímateľom financií je štátna ochrana prírody. Alokovaná jej podľa analytikov bola polovica zdrojov v ochrane prírody.
Financie do ochrany prírody nesmerujú len inštitúciám pod envirorezortom, ale aj iným štátnym subjektom ako sú Lesy SR či Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, neziskovým organizáciam či súkromným vlastníkom a obhospodarovateľom lesa a pôdy. Štátne podniky časť financií používajú na ochranu živočíchov alebo výkup. "Práve náklady na náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov vlastnených súkromnými vlastníkmi už dnes rastú a v budúcnosti budú tvoriť ešte väčší podiel na výdavkoch na ochranu prírody," zhodnotil inštitút.
Ochrane prírody sa venuje komponent z plánu obnovy, kde je alokovaných 159 miliónov eur. Z toho 77,5 milióna eur bude použitých na financovanie majetkového vysporiadania sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov a 16 miliónov eur na projekty mäkkého turizmu pre Národný park Poloniny a Muránska planina. Osobitnou formou kompenzácií sú náhrady za škody spôsobené živočíchmi, ktoré napr. v roku 2019 dosiahli jeden milión eur.
