Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákon o environmentálnych záťažiach by mal podľa IEP stanoviť, dokedy je nutné záťaž odstrániť alebo aspoň požadovať jasné stanovenie termínov prác.
Autor TASR
Bratislava 11. júla (TASR) - Problémom pri sanáciách envirozáťaží sú pomalé konania o určení zodpovednosti, nečinnosť povinnej osoby alebo benevolentne nastavený plán prác. Vyplýva to z komentára Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) "Ako sa zbaviť najdrahších hrozieb pre životné prostredie". Legislatíva by podľa IEP mala stanoviť termíny jednotlivých krokov pri sanácii záťaží s cieľom zrýchliť konania o určení povinnej osoby.
Povinnú osobu určuje okresný úrad v sídle kraja. Mal by to byť podľa analytikov subjekt zodpovedný za sanáciu environmentálnej záťaže. IEP minulý rok robil prieskum, z ktorého vyplynuli nedostatky zo strany okresných úradov pri určovaní povinnej osoby. "Tá bola doposiaľ určená pre asi len 100 z 372 potvrdených lokalít a proces o jej určení sa rieši podľa možností, a nie podľa potreby," skonštatoval. Analytici hovoria, že štát nevie efektívne zasiahnuť v prípade, že povinná osoba nekoná alebo koná pomaly.
Súkromné spoločnosti často podľa IEP nemajú záujem prevziať zodpovednosť za environmentálnu záťaž. "Tie boli určené za povinnú osobu len na 25 lokalitách zo 100, pričom vo väčšine prípadov záťaž naďalej figuruje ako nesanovaná," poukázal inštitút.
V prípade, že súkromná povinná osoba nekoná, sanáciu vysoko prioritných záťaží by mal riešiť štát. "Dôvodom nečinnosti môžu byť reálne dôvody, ako je nedostatok financií, ale aj zámerné vyhýbanie sa povinnosti," uviedol inštitút. Pokračuje, že pred prevzatím zodpovednosti bude potrebné zabezpečiť, aby štát získal investovanú sumu od súkromnej povinnej osoby späť.
Riešenie záťaží, za ktoré je zodpovedný štát, brzdí presadzovanie priorít jednotlivých rezortov namiesto jednotného prístupu. "Pokiaľ subjekt, ktorý spôsobil záťaž, už neexistuje alebo nie je možné určiť povinnú osobu, vláda SR na základe návrhov envirorezortu rozhoduje o tom, ktoré ministerstvo bude zodpovedné za odstránenie environmentálnej záťaže," hovoria analytici. Zároveň poukazujú, že vo viacerých prípadoch však vláda roky nerozhodla o určení ministerstva na odstránenie záťaže.
Zabezpečenie sanácie najhorších envirozáťaží, kde je povinnou osobou súkromný subjekt, je podľa IEP pre štát náročné. Zákon neurčuje časový limit na vykonanie sanácie a ministerstvo životného prostredia môže len dávať podnety na okresné úrady alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia, tvrdia analytici.
Zákon o environmentálnych záťažiach by mal podľa IEP stanoviť, dokedy je nutné záťaž odstrániť alebo aspoň požadovať jasné stanovenie termínov prác. Samotné sanácie najmä súkromných lokalít často prebiehajú pomaly, a to z dôvodu benevolentného nastavenia plánu prác a nedostatočnej kontroly ich vykonávania, tvrdí.
Inštitút navrhuje, aby sa proces pred sanáciou automatizoval a nepredlžoval na základe subjektívnych faktorov. "Ak však nie je možné administratívne včasne riešiť všetky záťaže, je nutné sa zamerať na záťaže s najvyššou prioritou," skonštatovali analytici. Odporúčajú tiež procesný audit doterajších sanácií vo všetkých krokoch od zisťovania znečistenia, určenia povinnej osoby, dodržovania lehôt až po verejné obstarávanie a kontrolu realizácie projektov.
Povinnú osobu určuje okresný úrad v sídle kraja. Mal by to byť podľa analytikov subjekt zodpovedný za sanáciu environmentálnej záťaže. IEP minulý rok robil prieskum, z ktorého vyplynuli nedostatky zo strany okresných úradov pri určovaní povinnej osoby. "Tá bola doposiaľ určená pre asi len 100 z 372 potvrdených lokalít a proces o jej určení sa rieši podľa možností, a nie podľa potreby," skonštatoval. Analytici hovoria, že štát nevie efektívne zasiahnuť v prípade, že povinná osoba nekoná alebo koná pomaly.
Súkromné spoločnosti často podľa IEP nemajú záujem prevziať zodpovednosť za environmentálnu záťaž. "Tie boli určené za povinnú osobu len na 25 lokalitách zo 100, pričom vo väčšine prípadov záťaž naďalej figuruje ako nesanovaná," poukázal inštitút.
V prípade, že súkromná povinná osoba nekoná, sanáciu vysoko prioritných záťaží by mal riešiť štát. "Dôvodom nečinnosti môžu byť reálne dôvody, ako je nedostatok financií, ale aj zámerné vyhýbanie sa povinnosti," uviedol inštitút. Pokračuje, že pred prevzatím zodpovednosti bude potrebné zabezpečiť, aby štát získal investovanú sumu od súkromnej povinnej osoby späť.
Riešenie záťaží, za ktoré je zodpovedný štát, brzdí presadzovanie priorít jednotlivých rezortov namiesto jednotného prístupu. "Pokiaľ subjekt, ktorý spôsobil záťaž, už neexistuje alebo nie je možné určiť povinnú osobu, vláda SR na základe návrhov envirorezortu rozhoduje o tom, ktoré ministerstvo bude zodpovedné za odstránenie environmentálnej záťaže," hovoria analytici. Zároveň poukazujú, že vo viacerých prípadoch však vláda roky nerozhodla o určení ministerstva na odstránenie záťaže.
Zabezpečenie sanácie najhorších envirozáťaží, kde je povinnou osobou súkromný subjekt, je podľa IEP pre štát náročné. Zákon neurčuje časový limit na vykonanie sanácie a ministerstvo životného prostredia môže len dávať podnety na okresné úrady alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia, tvrdia analytici.
Zákon o environmentálnych záťažiach by mal podľa IEP stanoviť, dokedy je nutné záťaž odstrániť alebo aspoň požadovať jasné stanovenie termínov prác. Samotné sanácie najmä súkromných lokalít často prebiehajú pomaly, a to z dôvodu benevolentného nastavenia plánu prác a nedostatočnej kontroly ich vykonávania, tvrdí.
Inštitút navrhuje, aby sa proces pred sanáciou automatizoval a nepredlžoval na základe subjektívnych faktorov. "Ak však nie je možné administratívne včasne riešiť všetky záťaže, je nutné sa zamerať na záťaže s najvyššou prioritou," skonštatovali analytici. Odporúčajú tiež procesný audit doterajších sanácií vo všetkých krokoch od zisťovania znečistenia, určenia povinnej osoby, dodržovania lehôt až po verejné obstarávanie a kontrolu realizácie projektov.
