Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Denné teploty sa podľa zahraničnej analýzy výrazne znížili so zvyšujúcou sa pokrývkou koruny stromov.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) - Jedným z najúčinnejších adaptačných opatrení proti teplu v mestách je posilnenie zelenej infraštruktúry. Starostlivo naplánované umiestnenie stromov a zelene môže znížiť efekt tepelného ostrova a ochladiť vzduch o dva až osem stupňov Celzia. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).
"Chladiaci účinok zelených plôch bez stromov je dva až štyrikrát nižší ako chladiaci účinok mestskej pokrývky stromov. Ak je budovanie zelenej infraštruktúry správne navrhnuté, zelené koridory, parky so stromami poskytujúcimi tieň a vegetácia vo všeobecnosti môžu zlepšiť mestskú ventiláciu," poukázali analytici.
Denné teploty sa podľa zahraničnej analýzy výrazne znížili so zvyšujúcou sa pokrývkou koruny stromov. V oblastiach, kde bolo viac ako 25 percent nepriepustných povrchov, nastalo najväčšie ochladenie, keď bola pokrývka stromov väčšia ako 40 percent. "Nepriepustné povrchy sa ukázali byť dôležitejšie ako pokrývka korunami stromov pre teploty počas noci, pretože takéto povrchy uchovávajú značné množstvo tepla, ktoré je počas noci vyžarované späť," skonštatoval inštitút.
Najúčinnejšie adaptačné opatrenia na vysoké nočné teploty v mestských oblastiach podľa analytikov zahŕňajú úpravy zelenej a šedej infraštruktúry, čo je zvýšenie porastu korunami stromov a zníženie nepriepustných povrchov.
Ďalšia alternatíva adaptačných opatrení proti teplu zahŕňa zvýšené používanie chladných materiálov na povrchoch. Ide o menej účinné opatrenie. Chladné povrchy sú zvyčajne biele a majú vysokú schopnosť odrážať slnečné žiarenie späť do atmosféry. IEP približuje štúdiu z Chicaga, ktorá porovnávala zelené strechy s tmavými strechami. Ukázala, že povrchová teplota zelených striech sa pohybovala medzi 33 až 48 stupňov Celzia, zatiaľ čo tmavé strechy mali 76 stupňov Celzia.
"Zelené strechy tiež znižujú prestup tepla strechou budovy, a tak majú schopnosť zlepšiť aj tepelnú pohodu v interiéri," podotkli analytici. Zahraničný experiment ukázal, že aj keď majú zelené strechy v zime malý izolačný účinok, majú výrazný chladiaci účinok počas leta. Vtedy môžu znížiť vnútornú teplotu o štyri stupne. Nižšie vnútorné teploty možno efektívne dosiahnuť aj aplikáciou roliet a solárnych žalúzií na budovy, skonštatoval IEP.
"Implementácia akčných plánov proti vlnám horúčav a zavedenie meteorologických systémov včasného varovania môže účinne zlepšiť verejné zdravie a znížiť mieru úmrtnosti. Cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o potenciálnom nebezpečenstve extrémnych teplôt a horúčav," uviedol inštitút.
"Chladiaci účinok zelených plôch bez stromov je dva až štyrikrát nižší ako chladiaci účinok mestskej pokrývky stromov. Ak je budovanie zelenej infraštruktúry správne navrhnuté, zelené koridory, parky so stromami poskytujúcimi tieň a vegetácia vo všeobecnosti môžu zlepšiť mestskú ventiláciu," poukázali analytici.
Denné teploty sa podľa zahraničnej analýzy výrazne znížili so zvyšujúcou sa pokrývkou koruny stromov. V oblastiach, kde bolo viac ako 25 percent nepriepustných povrchov, nastalo najväčšie ochladenie, keď bola pokrývka stromov väčšia ako 40 percent. "Nepriepustné povrchy sa ukázali byť dôležitejšie ako pokrývka korunami stromov pre teploty počas noci, pretože takéto povrchy uchovávajú značné množstvo tepla, ktoré je počas noci vyžarované späť," skonštatoval inštitút.
Najúčinnejšie adaptačné opatrenia na vysoké nočné teploty v mestských oblastiach podľa analytikov zahŕňajú úpravy zelenej a šedej infraštruktúry, čo je zvýšenie porastu korunami stromov a zníženie nepriepustných povrchov.
Ďalšia alternatíva adaptačných opatrení proti teplu zahŕňa zvýšené používanie chladných materiálov na povrchoch. Ide o menej účinné opatrenie. Chladné povrchy sú zvyčajne biele a majú vysokú schopnosť odrážať slnečné žiarenie späť do atmosféry. IEP približuje štúdiu z Chicaga, ktorá porovnávala zelené strechy s tmavými strechami. Ukázala, že povrchová teplota zelených striech sa pohybovala medzi 33 až 48 stupňov Celzia, zatiaľ čo tmavé strechy mali 76 stupňov Celzia.
"Zelené strechy tiež znižujú prestup tepla strechou budovy, a tak majú schopnosť zlepšiť aj tepelnú pohodu v interiéri," podotkli analytici. Zahraničný experiment ukázal, že aj keď majú zelené strechy v zime malý izolačný účinok, majú výrazný chladiaci účinok počas leta. Vtedy môžu znížiť vnútornú teplotu o štyri stupne. Nižšie vnútorné teploty možno efektívne dosiahnuť aj aplikáciou roliet a solárnych žalúzií na budovy, skonštatoval IEP.
"Implementácia akčných plánov proti vlnám horúčav a zavedenie meteorologických systémov včasného varovania môže účinne zlepšiť verejné zdravie a znížiť mieru úmrtnosti. Cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o potenciálnom nebezpečenstve extrémnych teplôt a horúčav," uviedol inštitút.
