Bratislava 16. novembra (TASR) - V národných parkoch bola v rokoch 2017 - 2020 priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 percenta. Od začiatku storočia ubudlo v priemere 0,46 percenta rozlohy lesa. Najväčšiu stratu lesa, okrem kalamitného roka 2004, zažilo v Slovensko v roku 2018. Najpostihnutejším regiónom boli Kysuce. Informuje o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP) na sociálnej sieti.

Za posledné štyri roky narástol priemerný ročný úbytok lesa na Slovensku takmer o tretinu. Vysokú stratu lesa medzi rokmi 2017 až 2020 zaznamenali podľa IEP národné parky Veľká Fatra a Malá Fatra. Priemerná ročná strata lesa sa tam oproti obdobiu 2001 - 2016 zvýšila troj-, respektíve štvornásobne.

"Intenzita ťažby má vplyv aj na to, ako dokážeme zachytávať uhlík a prispievať tak k boju proti zmene klímy," uvádzajú analytici. Poukazujú, že regionálne na tom boli najlepšie lesy na východnom Slovensku a na hornej Nitre. Najhoršie na tom boli oblasti na Kysuciach a podtatranské okresy Poprad a Kežmarok. "Lepší stav vykazujú územia piateho stupňa ochrany s bezzásahovým režimom," podotkli analytici.

IEP tvrdí, že k riešeniu problému by prispel aktuálny návrh reformy národných parkov, v rámci ktorej majú prejsť štátne pozemky v národných parkoch pod ochranárov. "Správa pozemkov pritom bola v minulosti brzdou zvyšovania ochrany lesov. Jednotná správa území dokáže efektívnejšie vyvážiť hospodárske a environmentálnej záujmy a prispieť tak k zastaveniu odlesňovania," konštatuje.