Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Momentálne si v ilavskej väznici odpykáva trest odňatia slobody na doživotie 12 odsúdených.
Autor TASR
,aktualizované Ilava 18. februára (TASR) – Ilavská väznica jubiluje. Zariadenie, ktoré je spolu s väznicou v Leopoldove najstaršou väznicou na Slovensku, vzniklo pred 160. rokmi. Súčasťou dnešných osláv bolo aj otvorenie zrekonštruovaného objektu bývalej hradnej veže – bastiónu, vďaka ktorému sa kapacita väznice zvýši o 58 miest.
Podľa Alexandra Baluchu, autora publikácie, ktorá vyšla pri príležitosti okrúhlych osláv, gotický hrad a neskôr kláštor v Ilave vybrali za väzenie vďaka svojej polohe, mohutnosti. „Hrad spĺňal bezpečnostné kritériá, keďže v minulosti bol veľmi dobre opevnený, takže mal všetky predpoklady byť väznicou,“ doplnil Balucha s tým, že objekt väznice v minulosti niekoľkokrát rekonštruovali.
Ako informoval vedúci oddelenia logistiky ilavskej väznice Jozef Toman, novozrekonštruovaný objekt bastiónu slúžil v minulosti ako práčovňa, neskôr ako sklad. Náklady na rekonštrukciu dosiahli asi 600.000 eur, čo je podľa neho pri zvýšení kapacity o 58 miest oveľa menej, ako by bolo potrebné pri výstavbe nového zariadenia. „Systém ubytovania v bastióne je zmenený na izby, nie na cely ako v ostatných častiach. Ubytujeme tam odsúdených, ktorí zabezpečujú vnútornú prevádzku zariadenia, pracovníkov v kuchyni a práčovni,“ priblížil Toman.
Rekonštrukcia ilavského bastiónu je po takmer desiatich rokoch prvou veľkou investíciou do historických zariadení, v ktorých sídlia väznice. Ako pre TASR povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec, rezort má dlhodobú koncepciu postupného opravovania jednotlivých historických objektov. „Vychádza to v prvom rade z potrieb Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nejde ani o to, či to je, alebo nie je historický objekt. Ja som rád, že v Ilave sa nám podarilo zrekonštruovať aj historickú časť práve v roku 160. výročia založenia väznice. O každé euro sa ťažko bojuje, no na druhej strane aj minister financií vie, že niektoré nevyhnutné potreby je treba napĺňať,“ doplnil Borec.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave má podľa riaditeľa Mariána Nosáľa momentálne kapacitu viac ako 700 väzňov, zrekonštruovaním bastiónu sa kapacita zvýšila o takmer 60 miest. Na rekonštrukcii sa podieľali aj väzni, čím sa ušetrilo asi 80.000 eur. „Pred rokom 1989 bola kapacita väznice 1200 miest, po revolúcii sa v súlade s predpismi znížila. V období Slovenského štátu bola kapacita ešte väčšia, okolo 1500 až 1800 miest,“ skonštatoval riaditeľ.
Momentálne si podľa neho v ilavskej väznici odpykáva trest odňatia slobody na doživotie 12 odsúdených. Až 80 percent odsúdených, ktorým to zdravotný stav dovoľuje, je zaradených do práce. „Buď robia v našich vnútorných prevádzkach v pomocných profesiách, alebo pracujú pre vonkajšie firmy – balia sklo, šijú topánky. Pracujú aj odsúdení s najvyššími trestami a sú to dobrí pracovníci. Majú dlhé tresty, potrebujú pracovať, aby im to ubiehalo,“ zdôraznil Nosáľ s tým, že momentálne viac ako 20 väzňov študuje vďaka spolupráci so Strednou odbornou školou v Pruskom.
Ako TASR informoval generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan, celková kapacita väzníc na Slovensku je viac ako 11.300 osôb. Priemerný počet uväznených sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 10.050 osôb. „Výkon väzby je momentálne využívaný na vyše 70 percent, výkon trestu presahuje 90 percent. Stále však pociťujeme dosahy amnestie v roku 2013, keď bolo z väzenstva uvoľnených vyše 780 odsúdených. Do výkonu trestu nenastúpilo 718 odsúdených. Dohromady nám to odľahčilo asi 1500 miest. V zahraničí si odpykáva tresty ďalších vyše 1500 odsúdených Slovákov, ktorí by sa mali na základe európskej legislatívy vrátiť a odpykávať si tresty u nás,“ dodal Ivan.
Podľa historika z Trenčianskeho múzea Miroslava Tomana je dnešný komplex budov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave väzením už 160 rokov, história budov však siaha hlboko do stredoveku. „Ilavský hrad založil pravdepodobne rád templárov v 12. alebo v 13. storočí. Prvá zmienka o Ilavskom hrade je z roku 1437. Najznámejšími majiteľmi hradu boli Ostrošičovci v 16. storočí a Königseggovci v 18. storočí, za ktorých bol Ilavský hrad rozdelený na dve časti. Z jednej sa stal kláštor, v spodnom hrade bol kaštieľ,“ priblížil Toman s tým, že v roku 1856 predali Königseggovci za 80.000 zlatých celý komplex budov Uhorskému štátu. Ten v Ilave zriadil väznicu, ktorá tu sídli dodnes.
Podľa Alexandra Baluchu, autora publikácie, ktorá vyšla pri príležitosti okrúhlych osláv, gotický hrad a neskôr kláštor v Ilave vybrali za väzenie vďaka svojej polohe, mohutnosti. „Hrad spĺňal bezpečnostné kritériá, keďže v minulosti bol veľmi dobre opevnený, takže mal všetky predpoklady byť väznicou,“ doplnil Balucha s tým, že objekt väznice v minulosti niekoľkokrát rekonštruovali.
Ako informoval vedúci oddelenia logistiky ilavskej väznice Jozef Toman, novozrekonštruovaný objekt bastiónu slúžil v minulosti ako práčovňa, neskôr ako sklad. Náklady na rekonštrukciu dosiahli asi 600.000 eur, čo je podľa neho pri zvýšení kapacity o 58 miest oveľa menej, ako by bolo potrebné pri výstavbe nového zariadenia. „Systém ubytovania v bastióne je zmenený na izby, nie na cely ako v ostatných častiach. Ubytujeme tam odsúdených, ktorí zabezpečujú vnútornú prevádzku zariadenia, pracovníkov v kuchyni a práčovni,“ priblížil Toman.
Rekonštrukcia ilavského bastiónu je po takmer desiatich rokoch prvou veľkou investíciou do historických zariadení, v ktorých sídlia väznice. Ako pre TASR povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec, rezort má dlhodobú koncepciu postupného opravovania jednotlivých historických objektov. „Vychádza to v prvom rade z potrieb Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nejde ani o to, či to je, alebo nie je historický objekt. Ja som rád, že v Ilave sa nám podarilo zrekonštruovať aj historickú časť práve v roku 160. výročia založenia väznice. O každé euro sa ťažko bojuje, no na druhej strane aj minister financií vie, že niektoré nevyhnutné potreby je treba napĺňať,“ doplnil Borec.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave má podľa riaditeľa Mariána Nosáľa momentálne kapacitu viac ako 700 väzňov, zrekonštruovaním bastiónu sa kapacita zvýšila o takmer 60 miest. Na rekonštrukcii sa podieľali aj väzni, čím sa ušetrilo asi 80.000 eur. „Pred rokom 1989 bola kapacita väznice 1200 miest, po revolúcii sa v súlade s predpismi znížila. V období Slovenského štátu bola kapacita ešte väčšia, okolo 1500 až 1800 miest,“ skonštatoval riaditeľ.
Momentálne si podľa neho v ilavskej väznici odpykáva trest odňatia slobody na doživotie 12 odsúdených. Až 80 percent odsúdených, ktorým to zdravotný stav dovoľuje, je zaradených do práce. „Buď robia v našich vnútorných prevádzkach v pomocných profesiách, alebo pracujú pre vonkajšie firmy – balia sklo, šijú topánky. Pracujú aj odsúdení s najvyššími trestami a sú to dobrí pracovníci. Majú dlhé tresty, potrebujú pracovať, aby im to ubiehalo,“ zdôraznil Nosáľ s tým, že momentálne viac ako 20 väzňov študuje vďaka spolupráci so Strednou odbornou školou v Pruskom.
Ako TASR informoval generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan, celková kapacita väzníc na Slovensku je viac ako 11.300 osôb. Priemerný počet uväznených sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 10.050 osôb. „Výkon väzby je momentálne využívaný na vyše 70 percent, výkon trestu presahuje 90 percent. Stále však pociťujeme dosahy amnestie v roku 2013, keď bolo z väzenstva uvoľnených vyše 780 odsúdených. Do výkonu trestu nenastúpilo 718 odsúdených. Dohromady nám to odľahčilo asi 1500 miest. V zahraničí si odpykáva tresty ďalších vyše 1500 odsúdených Slovákov, ktorí by sa mali na základe európskej legislatívy vrátiť a odpykávať si tresty u nás,“ dodal Ivan.
Podľa historika z Trenčianskeho múzea Miroslava Tomana je dnešný komplex budov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave väzením už 160 rokov, história budov však siaha hlboko do stredoveku. „Ilavský hrad založil pravdepodobne rád templárov v 12. alebo v 13. storočí. Prvá zmienka o Ilavskom hrade je z roku 1437. Najznámejšími majiteľmi hradu boli Ostrošičovci v 16. storočí a Königseggovci v 18. storočí, za ktorých bol Ilavský hrad rozdelený na dve časti. Z jednej sa stal kláštor, v spodnom hrade bol kaštieľ,“ priblížil Toman s tým, že v roku 1856 predali Königseggovci za 80.000 zlatých celý komplex budov Uhorskému štátu. Ten v Ilave zriadil väznicu, ktorá tu sídli dodnes.
