Bratislava 5. augusta (TASR) – Novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín (Kult Minor) zvyšuje byrokraciu, obmedzuje samosprávnosť národnostných menšín, sťažuje nájdenie expertov do odborných rád, a to všetko s takmer nulovými výhodami. Vo svojej analýze k zmene zákona to tvrdia zástupcovia Inštitútu Mateja Bela (IMB).

Kritizujú samotnú prípravu a formuláciu legislatívnej úpravy, ktorá vznikla na základe poslaneckého návrhu. Predkladateľom vyčítajú nerešpektovanie princípu participatívnosti. "Neuskutočnila sa odborná konzultácia s organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúry národnostných menšín,“ zdôraznili autori štúdie Richard Vaško a Ábel Ravasz. Naznačujú, že vyhnúť sa diskusii bol možno i zámer a dôvod, prečo sa novela predkladala formou poslaneckého návrhu.

Spochybňujú tiež naplnenie ambície novely zvýšiť transparentnosť a odbornosť hodnotiacich komisií prostredníctvom spresnenia definície organizácií s právomocou navrhovať a voliť členov odborných rád a tiež podmienky ich zápisu do evidencie kultúrnych organizácií. "Podmienky toho, kto môže voliť členov, zostali nezmenené, zvyšuje sa však výrazne byrokracia spojená so zápisom do registra," uvádza IMB. Kritizuje tiež vyradenie obchodných spoločností z okruhu oprávnených organizácií, poukazuje pritom na to, že pod pojmom obchodná spoločnosť v sfére menšinovej kultúry ide zväčša o mediálne spoločnosti a vydavateľstvá, napríklad Új Szó, jediný slovenský denník vychádzajúci v maďarskom jazyku. "Je nepopierateľné, že takéto inštitúcie majú prínos pre menšinovú kultúru, takže oberať ich o hlas je neodôvodniteľné,“ dodali Vaško a Ravasz.

Za diskriminačné považujú zástupcovia IMB aj odobratie možnosti uchádzať sa o finančnú podporu z Kult Minor členom odborných rád, ktorí sú menovaní riaditeľom fondu, rovnako im blízkym. "Zámer vyhnúť sa konfliktu záujmu v tomto prípade znamená, že napríklad manželka člena odbornej rady z rómskej menšiny stráca možnosť uchádzať sa o grant u rusínskej menšiny. Jednotlivé rady však nie sú vôbec prepojené, každá menšina si autonómne riadi svoju odbornú radu," upozorňujú Vaško s Ravaszom. Dôsledkom tohto kroku môže byť podľa nich sťaženie hľadania expertov a aktívnych ľudí v oblasti menšinovej kultúry do odborných rád, najmä pri menej početných menšinách. Pripomínajú zároveň, že členovia rád menovaní organizáciami, ktorí majú navyše v radách väčšinu, o možnosť žiadať dotácie neprišli.

IMB v závere analýzy žiada o dodržanie participatívneho procesu pri ďalších zmenách vo fungovaní Kult Minor. "V prípade doteraz vykonaných zmien, ďalším vládam navrhujeme elimináciu tých schválených obmedzení, ktoré porušujú princíp samosprávnosti a zvyšujú byrokraciu,“ dodali.

Zmeny v zákone o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín navrhli koaliční poslanci, v pléne ich Národná rada SR schválila na začiatku júla, úprava je platná od augusta. Podľa novely môže svojho zástupcu na zhromaždení organizácií príslušnej národnostnej menšiny navrhnúť len organizácia spĺňajúca podmienky, zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií národnostných menšín, ktorá vyvíja aktívnu činnosť v oblasti svojho pôsobenia.

Medzi kultúrne organizácie národnostných menšín sa po novom okrem mimovládnych neziskových organizácií doplnili aj cirkvi a náboženské spoločnosti.