Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za posledných päť rokov sa úroveň demokracie zhoršila podľa 43 percent ľudí, naopak, smerovanie k lepšiemu v prípade demokracie vníma 18 percent Slovákov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. decembra (TASR) - Až 40 percent ľudí považuje kvalitu demokracie na Slovensku za skôr zlú až mizernú. Naopak, spokojných so stavom demokracie je iba približne štvrtina Slovákov (26 percent). Za posledných päť rokov sa úroveň demokracie zhoršila podľa 43 percent ľudí, naopak, smerovanie k lepšiemu v prípade demokracie vníma 18 percent Slovákov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracie na Slovensku, ktorý na zadanie inštitútu INEKO vykonala agentúra Focus.
"Najmenej spokojní sú voliči strán ĽSNS, OĽaNO-NOVA, SaS ako aj nevoliči. Naopak pozitívne hodnotia stav a vývoj demokracie najmä voliči strán Smeru-SD a SNS," informoval o zisteniach prieskumu, v ktorom na prelome októbra a novembra odpovedalo 1020 respondentov, riaditeľ INEKO Peter Goliaš.
Ako dodal, kritiku stavu demokracie respondenti vysvetľovali najmä tým, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale v záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov. "Za problém považujú tiež netrestanie nehospodárneho nakladania s majetkom a peniazmi štátu, ako aj to, že si ľudia nie sú rovní pred zákonom a vymožiteľnosť práva je slabá," uviedol.
Poukázal na to, že nespokojnosť so zneužívaním moci ženie mnohých k extrémizmu. "Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 percent ľudí, a až 35 percent pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie," informoval riaditeľ INEKO.
Martin Slosiarik z agentúry FOCUS spresnil, že zo zozbieraných dát vyplynulo, že približne 16 percent by súhlasilo zároveň s vystúpením z EÚ i prechodom z parlamentného systému na totalitný režim. "Súhlasil by s tým každý štvrtý respondent v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Najčastejšie takéto riešenie podporujú ľudia s nízkym príjmom i vzdelaním," spresnil Slosiarik. Upozornil na to, že hoci sa podobné zmýšľanie najčastejšie vyskytlo v odpovediach voličov ĽSNS a Sme rodina, nemožno tento postoj pripísať iba voličom tzv. antisystémových strán. "Podobne sa totiž vyjadrilo 11 až 19 percent voličov iných, i tých štandardných politických subjektov," uviedol.
Hoci ľudí odmietajúcich demokraciu či EÚ je podľa prieskumu stále značná menšina, vysokú nespokojnosť so stavom demokracie a relatívne vysoký podiel ľudí odmietajúcich demokraciu a integráciu do EÚ považuje INEKO za varovný signál, ktorému treba venovať väčšiu pozornosť. "Ide totiž o živnú pôdu pre ďalšie posilnenie extrémistov a populistov na politickej scéne," upozornil Goliaš.
V tejto súvislosti predstavil i názor respondentov na to, ako posilniť demokraciu a zároveň zvýšiť v spoločnosti pozitívne vnímanie jej stavu. "Až dve tretiny respondentov vidí jej zdokonalenie vo väčšej angažovanosti slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí. Zhruba rovnaký podiel si želá posilniť nezávislosť a odbornosť policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci," uviedol Goliaš.
"Najmenej spokojní sú voliči strán ĽSNS, OĽaNO-NOVA, SaS ako aj nevoliči. Naopak pozitívne hodnotia stav a vývoj demokracie najmä voliči strán Smeru-SD a SNS," informoval o zisteniach prieskumu, v ktorom na prelome októbra a novembra odpovedalo 1020 respondentov, riaditeľ INEKO Peter Goliaš.
Ako dodal, kritiku stavu demokracie respondenti vysvetľovali najmä tým, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale v záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov. "Za problém považujú tiež netrestanie nehospodárneho nakladania s majetkom a peniazmi štátu, ako aj to, že si ľudia nie sú rovní pred zákonom a vymožiteľnosť práva je slabá," uviedol.
Poukázal na to, že nespokojnosť so zneužívaním moci ženie mnohých k extrémizmu. "Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 percent ľudí, a až 35 percent pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie," informoval riaditeľ INEKO.
Martin Slosiarik z agentúry FOCUS spresnil, že zo zozbieraných dát vyplynulo, že približne 16 percent by súhlasilo zároveň s vystúpením z EÚ i prechodom z parlamentného systému na totalitný režim. "Súhlasil by s tým každý štvrtý respondent v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Najčastejšie takéto riešenie podporujú ľudia s nízkym príjmom i vzdelaním," spresnil Slosiarik. Upozornil na to, že hoci sa podobné zmýšľanie najčastejšie vyskytlo v odpovediach voličov ĽSNS a Sme rodina, nemožno tento postoj pripísať iba voličom tzv. antisystémových strán. "Podobne sa totiž vyjadrilo 11 až 19 percent voličov iných, i tých štandardných politických subjektov," uviedol.
Hoci ľudí odmietajúcich demokraciu či EÚ je podľa prieskumu stále značná menšina, vysokú nespokojnosť so stavom demokracie a relatívne vysoký podiel ľudí odmietajúcich demokraciu a integráciu do EÚ považuje INEKO za varovný signál, ktorému treba venovať väčšiu pozornosť. "Ide totiž o živnú pôdu pre ďalšie posilnenie extrémistov a populistov na politickej scéne," upozornil Goliaš.
V tejto súvislosti predstavil i názor respondentov na to, ako posilniť demokraciu a zároveň zvýšiť v spoločnosti pozitívne vnímanie jej stavu. "Až dve tretiny respondentov vidí jej zdokonalenie vo väčšej angažovanosti slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí. Zhruba rovnaký podiel si želá posilniť nezávislosť a odbornosť policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci," uviedol Goliaš.
