Bratislava 23. októbra (TASR) - Odchod protestujúcich lekárov z nemocníc by pre mnohé z nich znamenal vážne komplikácie a pre mnohých pacientov obmedzenie dostupnosti, kvality a možno aj bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pre TASR to uviedol riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar. Pripomenul, že samotné avizované hromadné podanie výpovedí lekárov na konci októbra nespôsobí nič, pretože začne plynúť výpovedná lehota. Problém by podľa neho nastal, ak by počas nej k dohode nedošlo a lekári by výpovede nestiahli.

"Rozsah dopadu by bol v nemocniciach rozličný a závisel by od počtu a štruktúry, teda odborností lekárov vo výpovediach v jednotlivých zariadeniach a oddeleniach," doplnil Zachar. Taktiež podľa neho treba brať do úvahy aj možné ochranné protiopatrenia zo strany štátu, ktorými by sa mohol čiastočne krátkodobo chrániť. "Napríklad núdzový stav, nariadenie pracovnej povinnosti, dôsledná kontrola PN protestujúcich lekárov, pozvanie zahraničných lekárov," priblížil analytik.

Nemocnice majú podľa jeho názoru v súčasnosti viaceré možnosti, ako k situácii pristúpiť. "Môžu rokovať so zamestnancami a motivovať ich rôznym spôsobom, aby zostali, môžu sa obzerať po nových zamestnancoch na trhu práce, inzerovať v zahraničí, optimalizovať a automatizovať procesy, aby neboli také náročné na personál," vymenoval Zachar.

Vyše 2460 lekárov z nemocníc je pripravených podať hromadné výpovede do konca októbra, ak vláda nebude dodržiavať osem bodov memoranda, ktoré v roku 2022 podpísala s Lekárskym odborovým združením. Má ísť o výpovede lekárov z univerzitných, fakultných nemocníc, z väčšiny malých nemocníc, aj súkromných nemocníc. Výpovede sa majú týkať najviac vyťažených oddelení ako chirurgia, gynekológia, interné či kardiológia. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský v utorok (22. 10.) upozornil, že výpovede stále pribúdajú.

Hromadné výpovede podávali lekári aj v minulosti. Naposledy v októbri 2022 počas vlády Eduarda Hegera. Výpovede dalo viac ako 2100 lekárov, viaceré nemocnice preto rušili plánované operácie, uvažovalo sa aj o vyhlásení núdzového stavu. Pred uplynutím výpovednej doby dospeli vláda a lekári k dohode na ich požiadavkách. Akcia hromadných výpovedí otriasla zdravotníctvom aj koncom roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Vtedy došlo na niekoľko dní k reálnemu odchodu asi 1200 lekárov z nemocníc, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Aj vtedy sa lekári rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.