Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priestor na zlepšenie situácie vidia viacerí aj v hospodárskej súťaži, ktorá vedie k úspore verejných zdrojov používaných na uhrádzanie výdavkov za tieto lieky.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) – Slovenské zdravotníctvo by prostredníctvom opatrení v liekovej politike mohlo ušetriť ďalších 40 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), úsporu by mohlo dosiahnuť v oblasti generických a biosimilárnych liekov.
"Vstup generických a biosimilárnych liekov na trh významne ovplyvňuje cenová regulácia. S účinnosťou od 1. januára 2018 platí tzv. trojprahový vstup pre generické a biosimilárne lieky vstupujúce na slovenský trh," povedal riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Vysvetlil, že ide o povinnosť znížiť cenu pre prvé tri generické lieky a biosimilárne lieky zaradené do kategorizácie. Poukázal na to, že od roku 2018 ide o zrážky pre generické lieky o 45 percent pre prvý, desať percent pre druhý a päť percent pre tretí liek a od roku 2019 pre biosimilárne lieky o 25 percent pre prvý, päť percent pre druhý a päť percent pre tretí liek.
Predsedníčka GENAS Asociácie pre generické a biosimilárne lieky Michaela Palágyi poukázala na to, že kombinácia trojprahového vstupu pre generické a biosimilárne lieky s častým externým referencovaním aj generických a biosimilárnych liekov vytvára nestabilné, nepredvídateľné a neatraktívne prostredie pre výrobcov liekov. Podmienky vstupu generických a biosimilárnych liekov sú podľa nej legislatívne preregulované a pre výrobcov neatraktívne.
Za bariéru intenzívnejšieho využívania biosimilárov považujú aj tzv. výnimku z fixného doplatku pacienta, ktorá má brániť transparentnej súťaži pri molekulách, kde sú už na trhu lieky od viacerých výrobcov. Problematické je aj predpisovanie referenčných liekov lekármi.
Priestor na zlepšenie situácie vidia viacerí aj v hospodárskej súťaži, ktorá vedie k úspore verejných zdrojov používaných na uhrádzanie výdavkov za tieto lieky.
Tomáš Tesař z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v tejto súvislosti dodal, že krajiny strednej a východnej Európy sú potrestanejšie za nesprávnu a neúčelnú štátnu liekovú politiku v porovnaní s krajinami západnej Európy. "V porovnaní s krajinami západnej Európy majú krajiny strednej a východnej Európy horší zdravotný stav populácie, limitovanejšie zdroje pre liekovú politiku a ceny liekov sú prispôsobené ekonomickej hodnote na trhu v krajinách západnej Európy," uzavrel.
"Vstup generických a biosimilárnych liekov na trh významne ovplyvňuje cenová regulácia. S účinnosťou od 1. januára 2018 platí tzv. trojprahový vstup pre generické a biosimilárne lieky vstupujúce na slovenský trh," povedal riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Vysvetlil, že ide o povinnosť znížiť cenu pre prvé tri generické lieky a biosimilárne lieky zaradené do kategorizácie. Poukázal na to, že od roku 2018 ide o zrážky pre generické lieky o 45 percent pre prvý, desať percent pre druhý a päť percent pre tretí liek a od roku 2019 pre biosimilárne lieky o 25 percent pre prvý, päť percent pre druhý a päť percent pre tretí liek.
Predsedníčka GENAS Asociácie pre generické a biosimilárne lieky Michaela Palágyi poukázala na to, že kombinácia trojprahového vstupu pre generické a biosimilárne lieky s častým externým referencovaním aj generických a biosimilárnych liekov vytvára nestabilné, nepredvídateľné a neatraktívne prostredie pre výrobcov liekov. Podmienky vstupu generických a biosimilárnych liekov sú podľa nej legislatívne preregulované a pre výrobcov neatraktívne.
Za bariéru intenzívnejšieho využívania biosimilárov považujú aj tzv. výnimku z fixného doplatku pacienta, ktorá má brániť transparentnej súťaži pri molekulách, kde sú už na trhu lieky od viacerých výrobcov. Problematické je aj predpisovanie referenčných liekov lekármi.
Priestor na zlepšenie situácie vidia viacerí aj v hospodárskej súťaži, ktorá vedie k úspore verejných zdrojov používaných na uhrádzanie výdavkov za tieto lieky.
Tomáš Tesař z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v tejto súvislosti dodal, že krajiny strednej a východnej Európy sú potrestanejšie za nesprávnu a neúčelnú štátnu liekovú politiku v porovnaní s krajinami západnej Európy. "V porovnaní s krajinami západnej Európy majú krajiny strednej a východnej Európy horší zdravotný stav populácie, limitovanejšie zdroje pre liekovú politiku a ceny liekov sú prispôsobené ekonomickej hodnote na trhu v krajinách západnej Európy," uzavrel.
