V rámci zlepšenia navrhol INESS tiež postupný ústup zo mzdového automatu, zlepšenie regulačných podmienok na rozvoj polikliník a sietí ambulancií.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Jednoduché riešenia nedostatku zdravotníkov neexistujú. Namiesto nich však existujú zlepšenia. Tvrdí to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý vo štvrtok predstavil 21 zlepšení pre lepšiu dostupnosť zdravotných služieb. Zároveň pripomenul, že nízky počet zdravotníckeho personálu je celosvetovým problémom.
"Kým počet lekárov na Slovensku v posledných 12 rokoch narástol zhruba o 13 percent, počet sestier poklesol približne o tri percentá. V prípade lekárov sa aspoň udržiava, respektíve sa mierne zvyšuje podiel mladých lekárov. Na rozdiel od lekárov však výrazne klesá podiel mladších sestier," skonštatoval analytik inštitútu Martin Vlachynský.
K lepšej dostupnosti zdravotníckych zariadení má podľa INESS prispieť vzdelávanie lekárov a atestačná prax, reflektovanie správy NKÚ o rezidentskom štúdiu, stanovenie konečného cieľa či preskúmanie možnosti zvýšenia kapacity stredných zdravotných škôl. Taktiež aj reflektovanie zistenia NKÚ pri strednom školstve v oblasti zdravotníctva, analýzou prekážok ďalšieho rozvoja čiastočných úväzkov v zdravotníctve či vytvorením stratégie pre nábor rómskych zdravotníkov.
V rámci zlepšenia navrhol INESS tiež postupný ústup zo mzdového automatu, zlepšenie regulačných podmienok na rozvoj polikliník a sietí ambulancií, umožnenie vzniku viacerých typov zmluvných sietí a program na hladký vstup zdravotníkov z tretích krajín na Slovensko, obzvlášť ukrajinských utečencov.
V intenzívnych bodoch zlepšenia INESS ďalej odporučil napríklad pravidelné prehodnocovanie kompetencií všetkých účastníkov v sektore s cieľom zvýšiť zapojenie vrátane podmienok vzdelania, pravidelný audit byrokratických povinností v zdravotníctve a ich eliminácia na spôsob podnikateľského "kilečka" či zavedenie poplatkov aspoň v najproblematickejších odvetviach.
K zlepšeniu by podľa neho prispela tiež alternatíva poplatku k výmennému lístku, postupné budovanie nárokovateľných čakacích lehôt, zjednodušenie administratívnej dostupnosti liečby, povinný diaľkový rozhovor pred bezplatnou návštevou lekára či rozvoj možnosti alikvotného preplatenia relevantných výkonov aj v zahraničí.
INESS navrhuje aj výrazné posilnenie výuky o zdraví a ľudskom tele v školách, vytvorenie legálneho a morálneho priestoru na zapojenie rodinných príslušníkov do vykonávania zdravotnej starostlivosti či prípravu legislatívnej pôdy na flexibilnejšie formy kontraktov medzi poskytovateľmi a zdravotníkmi.
Šírenie inovácií v zdravotníctve podľa neho potrebuje menej direktívne a viac konkurenčné nazeranie na systém. "Technológiám sa darí v systéme, kde inovácie nie sú nariadené zhora, ale účastníci systému po nich sami siahajú, pretože im prinášajú konkurenčnú výhodu," vysvetlil Vlachynský.
"Kým počet lekárov na Slovensku v posledných 12 rokoch narástol zhruba o 13 percent, počet sestier poklesol približne o tri percentá. V prípade lekárov sa aspoň udržiava, respektíve sa mierne zvyšuje podiel mladých lekárov. Na rozdiel od lekárov však výrazne klesá podiel mladších sestier," skonštatoval analytik inštitútu Martin Vlachynský.
K lepšej dostupnosti zdravotníckych zariadení má podľa INESS prispieť vzdelávanie lekárov a atestačná prax, reflektovanie správy NKÚ o rezidentskom štúdiu, stanovenie konečného cieľa či preskúmanie možnosti zvýšenia kapacity stredných zdravotných škôl. Taktiež aj reflektovanie zistenia NKÚ pri strednom školstve v oblasti zdravotníctva, analýzou prekážok ďalšieho rozvoja čiastočných úväzkov v zdravotníctve či vytvorením stratégie pre nábor rómskych zdravotníkov.
V rámci zlepšenia navrhol INESS tiež postupný ústup zo mzdového automatu, zlepšenie regulačných podmienok na rozvoj polikliník a sietí ambulancií, umožnenie vzniku viacerých typov zmluvných sietí a program na hladký vstup zdravotníkov z tretích krajín na Slovensko, obzvlášť ukrajinských utečencov.
V intenzívnych bodoch zlepšenia INESS ďalej odporučil napríklad pravidelné prehodnocovanie kompetencií všetkých účastníkov v sektore s cieľom zvýšiť zapojenie vrátane podmienok vzdelania, pravidelný audit byrokratických povinností v zdravotníctve a ich eliminácia na spôsob podnikateľského "kilečka" či zavedenie poplatkov aspoň v najproblematickejších odvetviach.
K zlepšeniu by podľa neho prispela tiež alternatíva poplatku k výmennému lístku, postupné budovanie nárokovateľných čakacích lehôt, zjednodušenie administratívnej dostupnosti liečby, povinný diaľkový rozhovor pred bezplatnou návštevou lekára či rozvoj možnosti alikvotného preplatenia relevantných výkonov aj v zahraničí.
INESS navrhuje aj výrazné posilnenie výuky o zdraví a ľudskom tele v školách, vytvorenie legálneho a morálneho priestoru na zapojenie rodinných príslušníkov do vykonávania zdravotnej starostlivosti či prípravu legislatívnej pôdy na flexibilnejšie formy kontraktov medzi poskytovateľmi a zdravotníkmi.
Šírenie inovácií v zdravotníctve podľa neho potrebuje menej direktívne a viac konkurenčné nazeranie na systém. "Technológiám sa darí v systéme, kde inovácie nie sú nariadené zhora, ale účastníci systému po nich sami siahajú, pretože im prinášajú konkurenčnú výhodu," vysvetlil Vlachynský.