Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by si mali respondenti vybrať jedno zlepšenie v zdravotníctve, dokopy 63 percent by si zvolilo vyššiu kvalitu (39 percent) alebo kratšie čakacie doby (24 percent).
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve. Táto ochota predstavuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne. Väčšina respondentov nie je ochotná priplácať vôbec. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Najmenej respondentom prekážajú poplatky pri návšteve pohotovosti (29 percent), pri zdravotníckych pomôckach (19 percent) či bežných liekoch (18 percent). Za každých okolností by podľa opýtaných mali byť bez poplatkov najmä inovatívne lieky (21 percent) a nemocničná liečba (21 percent).
Z výsledkov vyplýva, že dve podobne veľké skupiny občanov majú vzájomne protichodnú predstavu o zdravotníctve. "Jedna skupina (takmer 45 percent) si žiada viac kvality, lepšie služby, je ochotná robiť obety v zmysle príplatkov či dlhšieho cestovania. Druhá skupina (51 percent) požaduje hlavne komfort bezplatnosti plošného prístupu aj napriek tomu, že kvalita služieb nebude taká vysoká," ozrejmil analytik INESS Martin Vlachynský. Dodal, že rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík. "Ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín - mať aj kvalitu, aj kvantitu," doplnil.
Ak by si mali respondenti vybrať jedno zlepšenie v zdravotníctve, dokopy 63 percent by si zvolilo vyššiu kvalitu (39 percent) alebo kratšie čakacie doby (24 percent). Otázka poplatkov bola významná najmä u starších ľudí.
Až 43 percent respondentov by nebolo ochotných obetovať nič na margo lepšej zdravotnej starostlivosti v prípade ťažkého ochorenia. Približne 15 percent by bolo ochotných dlhšie cestovať, 11 percent by sa nebránilo finančnej spoluúčasti a deväť percent by znieslo dlhšie čakacie doby.
Prieskum tiež ukázal, že 44 percent respondentov navštívilo zdravotnícke služby niekoľkokrát počas roka, pričom intenzita stúpala s vekom. "Výrazne viac mužov nevyužíva služby zdravotníctva, čo je do istej miery spôsobené gynekologickými prehliadkami. Častejšie zdravotníctvo využívali ľudia s nižším príjmom, kam čiastočne spadajú aj dôchodcovia," ozrejmil Vlachynský.
Prieskum skúmal pohľad Slovákov na zdravotníctvo. Uskutočnila ho agentúra Focus v dňoch 21. až 27. septembra na vzorke 1009 respondentov vo veku od 18 rokov.
Najmenej respondentom prekážajú poplatky pri návšteve pohotovosti (29 percent), pri zdravotníckych pomôckach (19 percent) či bežných liekoch (18 percent). Za každých okolností by podľa opýtaných mali byť bez poplatkov najmä inovatívne lieky (21 percent) a nemocničná liečba (21 percent).
Z výsledkov vyplýva, že dve podobne veľké skupiny občanov majú vzájomne protichodnú predstavu o zdravotníctve. "Jedna skupina (takmer 45 percent) si žiada viac kvality, lepšie služby, je ochotná robiť obety v zmysle príplatkov či dlhšieho cestovania. Druhá skupina (51 percent) požaduje hlavne komfort bezplatnosti plošného prístupu aj napriek tomu, že kvalita služieb nebude taká vysoká," ozrejmil analytik INESS Martin Vlachynský. Dodal, že rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík. "Ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín - mať aj kvalitu, aj kvantitu," doplnil.
Ak by si mali respondenti vybrať jedno zlepšenie v zdravotníctve, dokopy 63 percent by si zvolilo vyššiu kvalitu (39 percent) alebo kratšie čakacie doby (24 percent). Otázka poplatkov bola významná najmä u starších ľudí.
Až 43 percent respondentov by nebolo ochotných obetovať nič na margo lepšej zdravotnej starostlivosti v prípade ťažkého ochorenia. Približne 15 percent by bolo ochotných dlhšie cestovať, 11 percent by sa nebránilo finančnej spoluúčasti a deväť percent by znieslo dlhšie čakacie doby.
Prieskum tiež ukázal, že 44 percent respondentov navštívilo zdravotnícke služby niekoľkokrát počas roka, pričom intenzita stúpala s vekom. "Výrazne viac mužov nevyužíva služby zdravotníctva, čo je do istej miery spôsobené gynekologickými prehliadkami. Častejšie zdravotníctvo využívali ľudia s nižším príjmom, kam čiastočne spadajú aj dôchodcovia," ozrejmil Vlachynský.
Prieskum skúmal pohľad Slovákov na zdravotníctvo. Uskutočnila ho agentúra Focus v dňoch 21. až 27. septembra na vzorke 1009 respondentov vo veku od 18 rokov.
