Bratislava 9. apríla (TASR) – Pandémia nového koronavírusu najviac ovplyvnila prácu lekárov aj celého zdravotníckeho personálu, záchranárov či laboratórií v slovenských nemocniciach.

"Je tu veľké množstvo ľudí, môže to pripomínať mravenisko, kde má každý svoju úlohu, ktorú potrebuje plniť," opisuje prácu v červenej zóne Katarína Holečková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) na bratislavských Kramároch.

Vyšetrenia a testovanie potenciálnych pacientov, ale aj zabezpečenie a školenie ďalších lekárov z rôznych iných oddelení na nový systém práce si vyžaduje pracovný zhon a vysoké nasadenie v prísnych bezpečnostných podmienkach. Na nové podmienky musí byť školený aj stredný zdravotnícky personál, sanitári či upratovačky, aby sa eliminovalo riziko šírenia nákazy.

"Pripravujeme reprofilizáciu celého infekčného pavilónu, aby sme mali dostatok miesta a lôžok pre pacientov, ktorí vyžadujú hospitalizáciu, ale aj pre tých, ktorí vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Pripravujeme sa na situáciu, ktorá nám hrozí, teda, že pacientov bude pribúdať," dodala Holečková.

K efektívnejšej práci zdravotníkov prispieva tzv. kontajnerový systém. "Začali sme robiť skríning, respektíve tiráž pacientov pred nemocnicou. Spočiatku, v prvých dňoch, pacienti chodili k nám na kliniku, museli si teda dávať ochranné obleky. Lekári boli preťažení, nestíhali robiť a podobne," priblížila Holečková. V kontajnerovom systéme vykonávajú evidenciu, vyšetrenia, dotazníky, následne ich evidujú do systému a robia odbery. Lekárom, ktorí celé vyšetrenie vedú, pomáhajú študenti z lekárskych fakúlt. Za deň dokážu vyšetriť 80 až 100 pacientov.

Prácu zdravotníkov komplikuje aj nedostatok pracovného materiálu, napríklad chýbajúci papier do tlačiarne, ktorý je nevyhnutný pre dotazníky či výsledky, ale aj samotnú evidenciu.