Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iniciatíva pritom víta legislatívny návrh, ktorý predložilo MV do pripomienkovania a ktorý zavádza výberové konanie na post policajného prezidenta.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) – Iniciatíva Chceme veriť, ktorá vznikla po smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, bude pripomienkovať návrh zmien v Policajnom zbore (PZ) SR predstavený Ministerstvom vnútra (MV) SR. Uviedli to členovia iniciatívy Pavel Sibyla a Zuzana Števulová. Okrem iného budú žiadať, aby súčasťou komisie na výber nového prezidenta PZ bol aj člen, ktorý zabezpečí verejnú kontrolu.
Iniciatíva pritom víta legislatívny návrh, ktorý predložilo MV do pripomienkovania a ktorý zavádza výberové konanie na post policajného prezidenta, ďalších policajných funkcionárov a mení aj proces výberu šéfa policajnej inšpekcie.
"Chceme veriť, že v súčasnej situácii, ak bude zavedený výberový proces na pozíciu policajného šéfa, kde budú zapojení aj odborníci a odborníčky mimo policajného prostredia a zároveň tento proces bude obsahovať prvok verejnej kontroly, môže to prispieť k tomu, že sa policajným prezidentom stane osoba, ktorá naozaj presadí systémové zmeny vo fungovaní polície," uviedla Števulová, ktorá je riaditeľkou Ligy za ľudské práva.
Predstavený návrh počíta s tým, že v sedemčlennej komisii bude mať dvoch zástupcov minister vnútra, po jednom členovi generálny prokurátor, policajný prezident, riaditeľ policajnej inšpekcie, rektor Akadémie PZ a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov PZ. Podľa Števulovej by však mal byť tento okruh širší, čím by sa zaviedol prvok verejnej kontroly. "Je možné uvažovať o zástupcovi, ktorého navrhne verejný ochranca práv, ktorý je tiež ústavnou funkciou, alebo prezident SR, ktorý má mandát od občanov, alebo nejaké ďalšie varianty, nad ktorými je možné uvažovať," priblížila.
Sibyla zhodnotil, že návrh obsahuje rad pozitívnych zmien. "Dôležitá je tá pointa, a tá je taká, že do budúcnosti by už nemalo byť výsostným a ničím neobmedzeným právom ministra vnútra, koho si vyberie za policajného prezidenta a z akých dôvodov ho odvolá, alebo ponechá vo funkcii," vysvetlil. Takúto súčasnú situáciu podľa neho posúva novela ďalej, posun vidí v tom, že PZ už nemá patriť niektorej politickej strane a nemá sa meniť jeho vedenie s každými parlamentnými voľbami.
"Už tam majú rozhodovať kritériá odbornosti, má dostať priestor aj verejnosť na otázky na kandidátov, vytvára sa časový priestor na to, aby, keď sa zistí, že niektorý z kandidátov nespĺňa či už nejaké morálne, alebo odborné kritériá, sa na to môže poukázať, a tým pádom sa diskvalifikuje na tú funkciu," menoval niektoré z pozitív.
Aj Sibyla v návrhu vidí veci na diskusiu, napríklad navrhované sedemročné funkčné obdobie policajného prezidenta, kde je otázkou, či nie je príliš dlhé. Podľa riaditeľa Nadácie Zastavme korupciu by tiež mohli zmeny siahať hlbšie ako len k voľbe policajného prezidenta.
"Zbytočne totiž urobíte voľbu, z ktorej vzíde po odbornej a manažérskej stránke veľmi dobrý policajný prezident, ak nebude mať reálne možnosti, ako riadiť políciu," vidí Sibyla nerovnosť v právomociach policajného prezidenta a v podľa neho stále pomerne veľkých kompetenciách MV.
Iniciatíva pritom víta legislatívny návrh, ktorý predložilo MV do pripomienkovania a ktorý zavádza výberové konanie na post policajného prezidenta, ďalších policajných funkcionárov a mení aj proces výberu šéfa policajnej inšpekcie.
"Chceme veriť, že v súčasnej situácii, ak bude zavedený výberový proces na pozíciu policajného šéfa, kde budú zapojení aj odborníci a odborníčky mimo policajného prostredia a zároveň tento proces bude obsahovať prvok verejnej kontroly, môže to prispieť k tomu, že sa policajným prezidentom stane osoba, ktorá naozaj presadí systémové zmeny vo fungovaní polície," uviedla Števulová, ktorá je riaditeľkou Ligy za ľudské práva.
Predstavený návrh počíta s tým, že v sedemčlennej komisii bude mať dvoch zástupcov minister vnútra, po jednom členovi generálny prokurátor, policajný prezident, riaditeľ policajnej inšpekcie, rektor Akadémie PZ a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov PZ. Podľa Števulovej by však mal byť tento okruh širší, čím by sa zaviedol prvok verejnej kontroly. "Je možné uvažovať o zástupcovi, ktorého navrhne verejný ochranca práv, ktorý je tiež ústavnou funkciou, alebo prezident SR, ktorý má mandát od občanov, alebo nejaké ďalšie varianty, nad ktorými je možné uvažovať," priblížila.
Sibyla zhodnotil, že návrh obsahuje rad pozitívnych zmien. "Dôležitá je tá pointa, a tá je taká, že do budúcnosti by už nemalo byť výsostným a ničím neobmedzeným právom ministra vnútra, koho si vyberie za policajného prezidenta a z akých dôvodov ho odvolá, alebo ponechá vo funkcii," vysvetlil. Takúto súčasnú situáciu podľa neho posúva novela ďalej, posun vidí v tom, že PZ už nemá patriť niektorej politickej strane a nemá sa meniť jeho vedenie s každými parlamentnými voľbami.
"Už tam majú rozhodovať kritériá odbornosti, má dostať priestor aj verejnosť na otázky na kandidátov, vytvára sa časový priestor na to, aby, keď sa zistí, že niektorý z kandidátov nespĺňa či už nejaké morálne, alebo odborné kritériá, sa na to môže poukázať, a tým pádom sa diskvalifikuje na tú funkciu," menoval niektoré z pozitív.
Aj Sibyla v návrhu vidí veci na diskusiu, napríklad navrhované sedemročné funkčné obdobie policajného prezidenta, kde je otázkou, či nie je príliš dlhé. Podľa riaditeľa Nadácie Zastavme korupciu by tiež mohli zmeny siahať hlbšie ako len k voľbe policajného prezidenta.
"Zbytočne totiž urobíte voľbu, z ktorej vzíde po odbornej a manažérskej stránke veľmi dobrý policajný prezident, ak nebude mať reálne možnosti, ako riadiť políciu," vidí Sibyla nerovnosť v právomociach policajného prezidenta a v podľa neho stále pomerne veľkých kompetenciách MV.
