Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kampaň Slovensko bez filtrov vzniká aj v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Iniciatíva tabakových spoločností Spak-Eko rozbieha ďalšiu osvetovú kampaň zameranú na správne nakladanie s filtrami z cigariet - Slovensko bez filtrov. Snahou je nielen docieliť čistejšie verejné priestory, ale najmä ochrana životného prostredia. Filtre z cigariet sú totiž jedným z najrozšírenejších plastových odpadov vo svete.
"Hlavným cieľom kampane je oboznámiť verejnosť a spotrebiteľov o tom, že nie je dobré zahadzovať odpady z tabakových výrobkov do prírody. Tieto odpady patria do popolníka alebo do koša, pretože voľne pohodené majú negatívny vplyv na životné prostredie," uviedol pre TASR výkonný riaditeľ Spak-Eko Miroslav Jurkovič.
Filtre tabakových výrobkov totiž nie sú vyrobené z čisto prírodného materiálu, ako si niektorí myslia. Vyrobené sú z druhu plastu, preto sa aj nazývajú jednorazové plastové výrobky. Pokiaľ filter skončí v prírode, najmä po použití, môže mať na ňu negatívny vplyv. A to z dôvodu, že vo filtri končia rôzne dechty a podobne škodlivé látky, ktoré sa z tabaku produkujú. Keď zmoknú alebo skončia vo vode, môžu v prírode vyluhovať a môžu sa uvoľňovať tisícky mikroplastových vlákien. Zabúdať netreba ani na to, že filter sa vo voľnom prostredí rozkladá až 15 rokov. "Preto majú tieto odpady skončiť v koši, aby boli zlikvidované ako akékoľvek odpady," poznamenal Jurkovič.
Kampaň Slovensko bez filtrov však neupozorňuje len na ekologický dosah voľne pohodeného filtra. Má za cieľ aj zmeniť správanie ľudí priamo v uliciach miest a obcí. Na sociálnych sieťach môžu označiť miesta, kde sa vyskytujú voľne pohodené filtre, a tak proaktívne prispieť k tomu, aby tam samospráva osadila smetné nádoby alebo dôkladnejšie priestor čistila. Využiť na to môže aj finančné prostriedky, ktoré im iniciatíva v rámci spolupráce poskytuje.
"Radi by sme zmapovali miesta, kde je veľký problém s týmito odpadmi, a aby sme ich so samosprávami začali riešiť. Niektoré tzv. hotspoty vieme vytypovať, ale o niektorých netušíme ani my, ani samosprávy," podotkol Jurkovič.
Kampaň Slovensko bez filtrov vzniká aj v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. Práve s nimi rozbehlo SPAK-EKO minulý rok aj pilotnú fázu spolupráce na čistení verejných priestorov od cigaretových filtrov a osádzanie smetných nádob. Spoločná aktivita SPAK-EKO a samosprávy sa rozbehla ako dobrovoľná iniciatíva ešte pred prijatím slovenskej legislatívy, ktorá zavedie do praxe nariadenie EÚ k povinnosti znižovať voľne pohodený odpad z filtrov. Tú musí aj Slovensko zaviesť do konca tohto roka.
Na Slovensko sa ročne dovezie viac ako sedem miliárd kusov klasických cigariet a bezdymových tabakových výrobkov. Po ich spotrebovaní končí významná časť z nich ako odpad voľne pohodená na uliciach či v prírode. Súvisí to aj s tým, že nemalá časť verejnosti na Slovensku si stále myslí, že voľne pohodený filter je len estetickým, avšak nie reálnym problémom.
"Hlavným cieľom kampane je oboznámiť verejnosť a spotrebiteľov o tom, že nie je dobré zahadzovať odpady z tabakových výrobkov do prírody. Tieto odpady patria do popolníka alebo do koša, pretože voľne pohodené majú negatívny vplyv na životné prostredie," uviedol pre TASR výkonný riaditeľ Spak-Eko Miroslav Jurkovič.
Filtre tabakových výrobkov totiž nie sú vyrobené z čisto prírodného materiálu, ako si niektorí myslia. Vyrobené sú z druhu plastu, preto sa aj nazývajú jednorazové plastové výrobky. Pokiaľ filter skončí v prírode, najmä po použití, môže mať na ňu negatívny vplyv. A to z dôvodu, že vo filtri končia rôzne dechty a podobne škodlivé látky, ktoré sa z tabaku produkujú. Keď zmoknú alebo skončia vo vode, môžu v prírode vyluhovať a môžu sa uvoľňovať tisícky mikroplastových vlákien. Zabúdať netreba ani na to, že filter sa vo voľnom prostredí rozkladá až 15 rokov. "Preto majú tieto odpady skončiť v koši, aby boli zlikvidované ako akékoľvek odpady," poznamenal Jurkovič.
Kampaň Slovensko bez filtrov však neupozorňuje len na ekologický dosah voľne pohodeného filtra. Má za cieľ aj zmeniť správanie ľudí priamo v uliciach miest a obcí. Na sociálnych sieťach môžu označiť miesta, kde sa vyskytujú voľne pohodené filtre, a tak proaktívne prispieť k tomu, aby tam samospráva osadila smetné nádoby alebo dôkladnejšie priestor čistila. Využiť na to môže aj finančné prostriedky, ktoré im iniciatíva v rámci spolupráce poskytuje.
"Radi by sme zmapovali miesta, kde je veľký problém s týmito odpadmi, a aby sme ich so samosprávami začali riešiť. Niektoré tzv. hotspoty vieme vytypovať, ale o niektorých netušíme ani my, ani samosprávy," podotkol Jurkovič.
Kampaň Slovensko bez filtrov vzniká aj v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. Práve s nimi rozbehlo SPAK-EKO minulý rok aj pilotnú fázu spolupráce na čistení verejných priestorov od cigaretových filtrov a osádzanie smetných nádob. Spoločná aktivita SPAK-EKO a samosprávy sa rozbehla ako dobrovoľná iniciatíva ešte pred prijatím slovenskej legislatívy, ktorá zavedie do praxe nariadenie EÚ k povinnosti znižovať voľne pohodený odpad z filtrov. Tú musí aj Slovensko zaviesť do konca tohto roka.
Na Slovensko sa ročne dovezie viac ako sedem miliárd kusov klasických cigariet a bezdymových tabakových výrobkov. Po ich spotrebovaní končí významná časť z nich ako odpad voľne pohodená na uliciach či v prírode. Súvisí to aj s tým, že nemalá časť verejnosti na Slovensku si stále myslí, že voľne pohodený filter je len estetickým, avšak nie reálnym problémom.
