Agentúra Európskej únie pre základné práva v prieskume konštatovala, že vyše polovice rómskych domácností v Európe žije bez sprchy a kúpeľne a vyše polovice nemá prístup k verejnému odvozu odpadu.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) - Verejné politiky by sa mali zamerať na zvýšenie informovanosti Rómov o zdraví cez asistentov osvety zdravia. Tvrdia to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) na ministerstve financií v komentári, ktorý pripravili s odborníkmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) na ministerstve zdravotníctva.
"Potrebné sú tiež antidiskriminačné opatrenia, finančná podpora na prekonanie bariér k prístupu Rómov k službám, zlepšenie životných podmienok, bývania a základnej infraštruktúry, teda prístup k vode a hygienickej infraštruktúre," uvádzajú analytici. Dôležité je podľa nich aj zvyšovanie kultúrnej a jazykovej kompetencie zdravotníckeho personálu.
Pripomínajú, že zdravotný stav rómskej populácie je v porovnaní s väčšinovou populáciou výrazne horší, čo má dosah aj na úspešnosť v školstve a na trhu práce. Očakávaná dĺžka života pri narodení Rómov nedosahuje úroveň väčšinovej populácie. Aj dojčenská úmrtnosť je vyššia. Dôvodom sú podľa odborníkov zlé životné podmienky a obmedzený prístup ku kanalizácii či pitnej vode, ako aj nedostatočné využívanie zdravotnej starostlivosti vo vylúčených komunitách. Prístup k zdravotníckym službám zhoršujú aj nízka informovanosť a osveta, diskriminácia, zlá dopravná infraštruktúra, finančné bariéry a vysoké náklady na lieky, ale aj kultúrne a jazykové rozdiely.
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) vo svojom prieskume v roku 2016 konštatovala, že vyše polovice rómskych domácností v Európe žije bez sprchy a kúpeľne a vyše polovice nemá prístup k verejnému odvozu odpadu. Podľa Rozvojového programu Spojených národov (UNDP) polovica rómskej populácie nevyhľadá lekársku pomoc, aj keď ju potrebuje. Informačné bariéry sa prenášajú aj do nižšej zaočkovanosti a nižšej účasti na preventívnych prehliadkach u detí aj tehotných žien.
Program zdravotných asistentov v teréne predstavuje podľa IFP, OECD a IZP sľubnú cestu efektívnej podpory zvyšovania zdravia rómskej populácie. Tento program je na Slovensku zameraný na posilnenie informovanosti o zdravotných službách. "Zdravotnícki vyškolení obyvatelia rómskych osád pracujú priamo vo svojich komunitách a pomáhajú šíriť zdravotnú osvetu, koordinujú očkovania a preventívne prehliadky a pomáhajú preklenúť komunikačnú bariéru medzi rómskymi pacientmi a zdravotníkmi," uvádzajú inštitúcie.
Konkrétne návrhy na zlepšenie verejných politík v oblasti zdravia rómskej populácie majú byť predstavené v nadchádzajúcej revízii výdavkov venovanej skupinám, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Revíziu výdavkov pripravuje Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR.
"Potrebné sú tiež antidiskriminačné opatrenia, finančná podpora na prekonanie bariér k prístupu Rómov k službám, zlepšenie životných podmienok, bývania a základnej infraštruktúry, teda prístup k vode a hygienickej infraštruktúre," uvádzajú analytici. Dôležité je podľa nich aj zvyšovanie kultúrnej a jazykovej kompetencie zdravotníckeho personálu.
Pripomínajú, že zdravotný stav rómskej populácie je v porovnaní s väčšinovou populáciou výrazne horší, čo má dosah aj na úspešnosť v školstve a na trhu práce. Očakávaná dĺžka života pri narodení Rómov nedosahuje úroveň väčšinovej populácie. Aj dojčenská úmrtnosť je vyššia. Dôvodom sú podľa odborníkov zlé životné podmienky a obmedzený prístup ku kanalizácii či pitnej vode, ako aj nedostatočné využívanie zdravotnej starostlivosti vo vylúčených komunitách. Prístup k zdravotníckym službám zhoršujú aj nízka informovanosť a osveta, diskriminácia, zlá dopravná infraštruktúra, finančné bariéry a vysoké náklady na lieky, ale aj kultúrne a jazykové rozdiely.
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) vo svojom prieskume v roku 2016 konštatovala, že vyše polovice rómskych domácností v Európe žije bez sprchy a kúpeľne a vyše polovice nemá prístup k verejnému odvozu odpadu. Podľa Rozvojového programu Spojených národov (UNDP) polovica rómskej populácie nevyhľadá lekársku pomoc, aj keď ju potrebuje. Informačné bariéry sa prenášajú aj do nižšej zaočkovanosti a nižšej účasti na preventívnych prehliadkach u detí aj tehotných žien.
Program zdravotných asistentov v teréne predstavuje podľa IFP, OECD a IZP sľubnú cestu efektívnej podpory zvyšovania zdravia rómskej populácie. Tento program je na Slovensku zameraný na posilnenie informovanosti o zdravotných službách. "Zdravotnícki vyškolení obyvatelia rómskych osád pracujú priamo vo svojich komunitách a pomáhajú šíriť zdravotnú osvetu, koordinujú očkovania a preventívne prehliadky a pomáhajú preklenúť komunikačnú bariéru medzi rómskymi pacientmi a zdravotníkmi," uvádzajú inštitúcie.
Konkrétne návrhy na zlepšenie verejných politík v oblasti zdravia rómskej populácie majú byť predstavené v nadchádzajúcej revízii výdavkov venovanej skupinám, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Revíziu výdavkov pripravuje Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR.