Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z výsledkov dotazníkov vyplynulo, že 33 percent šikanovaných žiakov sa nikomu neodvážilo zdôveriť.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Takmer každý šiesty žiak bol pred pandémiou obeťou šikanovania. Vyplýva to zo zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI). Z nich ďalej vychádza, že viac ako tretina žiakov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania. TASR o tom informoval vedúci kancelárie hlavnej školskej inšpektorky Matúš Jarolín.
Problematiku šikanovania a klímy na základných a stredných školách sleduje ŠŠI od školského roku 2010/2011 ako dlhodobú úlohu Bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania v rámci komplexných inšpekcií. Zámerom tejto úlohy je kontrolovať stav bezpečnosti školského prostredia a pripravenosti škôl k prevencii a eliminácii šikanovania. V dôsledku pozastavenia komplexných inšpekcií na školách je táto úloha v tomto školskom roku prerušená.
V priebehu tohto obdobia problematiku šikanovania ŠŠI sledovala na 1136 základných a 310 stredných školách prostredníctvom dotazníka, ktorý bol administrovaný 31.256 žiakom základných a 12.304 žiakom stredných škôl. "Výsledkom našich zistení je, že šikanovanie bolo v rôznych podobách prítomné v každej škole a má takmer stabilný charakter. Viac ako tretina žiakov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer každý šiesty žiak bol obeťou šikanovania," uviedli zo ŠŠI.
Z výsledkov dotazníkov taktiež vyplynulo, že 33 percent šikanovaných žiakov sa nikomu neodvážilo zdôveriť. Ak sa zdôverovali s nepríjemným zážitkom, tak to boli najmä rodičia, triedni učitelia a spolužiaci. Ochranu a pomoc u výchovného poradcu a koordinátora prevencie by žiaci nehľadali.
Za najčastejšie sa vyskytujúce prejavy šikanovania žiaci označili psychické ponižovanie (urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky). Na druhom mieste boli telesné útoky (napádanie, bitka, kopanie, týranie), s ktorými mal skúsenosť takmer každý šiesty žiak. Z odpovedí žiakov vyplynulo, že agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe či na toalete. Často však aj mimo priestorov školy.
Z dotazníkov súčasne vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi učiteľmi a žiakmi neposkytoval trom štvrtinám žiakov pocit istoty a psychického bezpečia. V 37 percentách škôl vytváraniu primeraných podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní nevenovali dostatočnú pozornosť a tieto školy nerealizovali monitoring prevencie a odhaľovania negatívnych javov v správaní žiakov a príznakov šikanovania.
Problematiku šikanovania a klímy na základných a stredných školách sleduje ŠŠI od školského roku 2010/2011 ako dlhodobú úlohu Bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania v rámci komplexných inšpekcií. Zámerom tejto úlohy je kontrolovať stav bezpečnosti školského prostredia a pripravenosti škôl k prevencii a eliminácii šikanovania. V dôsledku pozastavenia komplexných inšpekcií na školách je táto úloha v tomto školskom roku prerušená.
V priebehu tohto obdobia problematiku šikanovania ŠŠI sledovala na 1136 základných a 310 stredných školách prostredníctvom dotazníka, ktorý bol administrovaný 31.256 žiakom základných a 12.304 žiakom stredných škôl. "Výsledkom našich zistení je, že šikanovanie bolo v rôznych podobách prítomné v každej škole a má takmer stabilný charakter. Viac ako tretina žiakov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer každý šiesty žiak bol obeťou šikanovania," uviedli zo ŠŠI.
Z výsledkov dotazníkov taktiež vyplynulo, že 33 percent šikanovaných žiakov sa nikomu neodvážilo zdôveriť. Ak sa zdôverovali s nepríjemným zážitkom, tak to boli najmä rodičia, triedni učitelia a spolužiaci. Ochranu a pomoc u výchovného poradcu a koordinátora prevencie by žiaci nehľadali.
Za najčastejšie sa vyskytujúce prejavy šikanovania žiaci označili psychické ponižovanie (urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky). Na druhom mieste boli telesné útoky (napádanie, bitka, kopanie, týranie), s ktorými mal skúsenosť takmer každý šiesty žiak. Z odpovedí žiakov vyplynulo, že agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe či na toalete. Často však aj mimo priestorov školy.
Z dotazníkov súčasne vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi učiteľmi a žiakmi neposkytoval trom štvrtinám žiakov pocit istoty a psychického bezpečia. V 37 percentách škôl vytváraniu primeraných podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní nevenovali dostatočnú pozornosť a tieto školy nerealizovali monitoring prevencie a odhaľovania negatívnych javov v správaní žiakov a príznakov šikanovania.
