Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo zistení ŠŠI vyplýva, že takmer v jednej pätine škôl bola v denných poriadkoch neadekvátne určená časová dotácia odpočinku detí plniacich povinné predprimárne vzdelávanie.
Autor TASR
Bratislava 3. novembra (TASR) – Takmer polovica materských škôl (MŠ) nevenovala pozornosť predprimárnemu vzdelávaniu. Konštatuje to Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) na svojom webe, kde poukázala na to, že 44,3 percenta MŠ nezapracovalo do učebných osnov ciele a obsah povinného predprimárneho vzdelávania.
Sledované MŠ nezapracovali do učebných osnov pokyny a usmernenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR súvisiace s cieľmi a obsahom povinného predprimárneho vzdelávania. "Vo všeobecnosti nezapracovanie cieľov a obsahu povinného predprimárneho vzdelávania do školských vzdelávacích programov predpokladá vysoké riziko nerealizovania predprimárneho vzdelávania ako takého," uviedla ŠŠI.
V rámci tematickej inšpekcie ŠŠI sledovala 122 MŠ, z ktorých dve tretiny sídlia v obciach. Celkovo bolo v MŠ vzdelávaných 6792 detí, z nich 55 tvorili deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vrátane 26 detí so zdravotným znevýhodnením. Povinné predprimárne vzdelávanie plnilo 36,6 percenta všetkých detí v sledovaných MŠ (2487 detí).
Zo zistení ŠŠI vyplýva, že takmer v jednej pätine škôl bola v denných poriadkoch neadekvátne určená časová dotácia odpočinku detí plniacich povinné predprimárne vzdelávanie. Alebo boli denné poriadky jednotlivých tried identické, bez diferencovania potrieb detí konkrétnych vekových kategórií. Pre deti plniace povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré nemali potrebu odpočívať, neponúkali MŠ podľa ŠŠI iné alternatívy oddychu ani možnosť postupného skracovania odpočinku.
Inšpekcia ďalej konštatuje, že 98,4 percenta pedagogických zamestnancov spĺňalo kvalifikačné predpoklady. Deťom v predprimárnom vzdelávaní boli nápomocní 27 pedagogickí asistenti, štyria školskí špeciálni pedagógovia, ako i ôsmi odborní zamestnanci a dvaja rodičovskí asistenti.
Len dve MŠ zabezpečili bezbariérové prostredie. Ďalším zisteným nedostatkom v desiatich MŠ bol prekročený počet detí stanovený školským zákonom alebo príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
ŠŠI zrealizovala 174 samostatných priamych pozorovaní súvislého dopoludňajšieho výučbového bloku v rozsahu 852 hodín. Vo výchovno-vzdelávacom procese deti preukazovali spôsobilosti zodpovedajúce daným učebným situáciám na rôznej úrovni. Kompetencie učiť sa nadobúdali najmä prostredníctvom skúsenostného učenia (82 percent). Najvýraznejšie nedostatky sa objavovali najmä pri vzdelávaní detí z marginalizovanej rómskej komunity.
Od septembra 2021 sa stalo predprimárne vzdelávanie povinné pre deti od veku piatich rokov. Jedným z hlavných zámerov zavedenia povinnosti predprimárneho vzdelávania bolo zvýšenie zaškolenosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Samotná účasť na predprimárnom vzdelávaní však negarantuje pozitívny vplyv na neskoršie vzdelávacie výsledky. Nemenej dôležitá je kvalita poskytovanej výchovy a vzdelávania vrátane systematického uplatňovania inkluzívneho prístupu k všetkým deťom," dodala ŠŠI.
Sledované MŠ nezapracovali do učebných osnov pokyny a usmernenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR súvisiace s cieľmi a obsahom povinného predprimárneho vzdelávania. "Vo všeobecnosti nezapracovanie cieľov a obsahu povinného predprimárneho vzdelávania do školských vzdelávacích programov predpokladá vysoké riziko nerealizovania predprimárneho vzdelávania ako takého," uviedla ŠŠI.
V rámci tematickej inšpekcie ŠŠI sledovala 122 MŠ, z ktorých dve tretiny sídlia v obciach. Celkovo bolo v MŠ vzdelávaných 6792 detí, z nich 55 tvorili deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vrátane 26 detí so zdravotným znevýhodnením. Povinné predprimárne vzdelávanie plnilo 36,6 percenta všetkých detí v sledovaných MŠ (2487 detí).
Zo zistení ŠŠI vyplýva, že takmer v jednej pätine škôl bola v denných poriadkoch neadekvátne určená časová dotácia odpočinku detí plniacich povinné predprimárne vzdelávanie. Alebo boli denné poriadky jednotlivých tried identické, bez diferencovania potrieb detí konkrétnych vekových kategórií. Pre deti plniace povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré nemali potrebu odpočívať, neponúkali MŠ podľa ŠŠI iné alternatívy oddychu ani možnosť postupného skracovania odpočinku.
Inšpekcia ďalej konštatuje, že 98,4 percenta pedagogických zamestnancov spĺňalo kvalifikačné predpoklady. Deťom v predprimárnom vzdelávaní boli nápomocní 27 pedagogickí asistenti, štyria školskí špeciálni pedagógovia, ako i ôsmi odborní zamestnanci a dvaja rodičovskí asistenti.
Len dve MŠ zabezpečili bezbariérové prostredie. Ďalším zisteným nedostatkom v desiatich MŠ bol prekročený počet detí stanovený školským zákonom alebo príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
ŠŠI zrealizovala 174 samostatných priamych pozorovaní súvislého dopoludňajšieho výučbového bloku v rozsahu 852 hodín. Vo výchovno-vzdelávacom procese deti preukazovali spôsobilosti zodpovedajúce daným učebným situáciám na rôznej úrovni. Kompetencie učiť sa nadobúdali najmä prostredníctvom skúsenostného učenia (82 percent). Najvýraznejšie nedostatky sa objavovali najmä pri vzdelávaní detí z marginalizovanej rómskej komunity.
Od septembra 2021 sa stalo predprimárne vzdelávanie povinné pre deti od veku piatich rokov. Jedným z hlavných zámerov zavedenia povinnosti predprimárneho vzdelávania bolo zvýšenie zaškolenosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Samotná účasť na predprimárnom vzdelávaní však negarantuje pozitívny vplyv na neskoršie vzdelávacie výsledky. Nemenej dôležitá je kvalita poskytovanej výchovy a vzdelávania vrátane systematického uplatňovania inkluzívneho prístupu k všetkým deťom," dodala ŠŠI.
