Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň identifikovala aj absenciu pravidelného monitoringu zameraného na prevenciu a odhaľovanie negatívnych javov.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) vníma nedostatočný charakter väčšiny preventívnych programov a aktivít škôl v súvislosti s riešením šikany. Zároveň identifikovala aj absenciu pravidelného monitoringu zameraného na prevenciu a odhaľovanie negatívnych javov. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ŠŠI Katarína Matejková.
"Objavujúce sa problémy s disciplínou riešia školy realizáciou preventívnych programov a aktivít zameraných na podporu wellbeingu žiakov. Ale aj napriek tomu sa v školách s určitou mierou šikanovania stretávame," zdôraznila Matejková. Dôvodom, prečo nedosahujú výraznejší úspech pri riešení šikanovania, je podľa nej aj to, že väčšinou majú charakter jednorazových prednášok, ktorým chýba jasne stanovený cieľ a pravidelnosť.
Skonštatovala tiež, že v niektorých školách chýba pravidelný monitoring zameraný na prevenciu a odhaľovanie negatívnych javov. Zároveň školy, ktoré monitoring vykonávajú, s jeho výsledkami ďalej nepracujú, alebo ich nevyužívajú efektívne.
Situáciu by podľa ŠŠI mohlo zlepšiť, keby školy nespájali funkciu výchovného poradcu s kariérovým poradcom alebo koordinátorom vo výchove a vzdelávaní. Vykonávanie viacerých činností podľa inšpekcie skracuje priestor na vykonávanie výchovného poradenstva.
Šikanovanie na školách potvrdili aj zistenia ŠŠI od 2542 žiakov šiesteho a siedmeho ročníka základných škôl realizované počas školského roka 2022/2023. Vyplynulo z nich, že svedkami šikanovania bolo 33,7 percenta žiakov a 16,8 percenta bolo šikanovaných. Ako najčastejšie miesta, kde dochádzalo k šikanovaniu, označili žiaci triedu počas prestávky alebo priestory školy pred alebo po vyučovaní.
"S uvedeným problémom sa zdôverili rodičovi, spolužiakovi aj triednemu učiteľovi, ale najmenej školskému koordinátorovi prevencie. Viac ako polovici z nich pomohol spolužiak," priblížila Matejková.
Viac ako polovica žiakov pritom pripustila problémy s disciplínou na vyučovacích hodinách a so správaním niektorých spolužiakov. V priebehu prestávok 12,1 percenta žiakov potvrdilo vysmievanie sa spolužiakom a 24,1 percenta označilo bitky či hádky.
"Objavujúce sa problémy s disciplínou riešia školy realizáciou preventívnych programov a aktivít zameraných na podporu wellbeingu žiakov. Ale aj napriek tomu sa v školách s určitou mierou šikanovania stretávame," zdôraznila Matejková. Dôvodom, prečo nedosahujú výraznejší úspech pri riešení šikanovania, je podľa nej aj to, že väčšinou majú charakter jednorazových prednášok, ktorým chýba jasne stanovený cieľ a pravidelnosť.
Skonštatovala tiež, že v niektorých školách chýba pravidelný monitoring zameraný na prevenciu a odhaľovanie negatívnych javov. Zároveň školy, ktoré monitoring vykonávajú, s jeho výsledkami ďalej nepracujú, alebo ich nevyužívajú efektívne.
Situáciu by podľa ŠŠI mohlo zlepšiť, keby školy nespájali funkciu výchovného poradcu s kariérovým poradcom alebo koordinátorom vo výchove a vzdelávaní. Vykonávanie viacerých činností podľa inšpekcie skracuje priestor na vykonávanie výchovného poradenstva.
Šikanovanie na školách potvrdili aj zistenia ŠŠI od 2542 žiakov šiesteho a siedmeho ročníka základných škôl realizované počas školského roka 2022/2023. Vyplynulo z nich, že svedkami šikanovania bolo 33,7 percenta žiakov a 16,8 percenta bolo šikanovaných. Ako najčastejšie miesta, kde dochádzalo k šikanovaniu, označili žiaci triedu počas prestávky alebo priestory školy pred alebo po vyučovaní.
"S uvedeným problémom sa zdôverili rodičovi, spolužiakovi aj triednemu učiteľovi, ale najmenej školskému koordinátorovi prevencie. Viac ako polovici z nich pomohol spolužiak," priblížila Matejková.
Viac ako polovica žiakov pritom pripustila problémy s disciplínou na vyučovacích hodinách a so správaním niektorých spolužiakov. V priebehu prestávok 12,1 percenta žiakov potvrdilo vysmievanie sa spolužiakom a 24,1 percenta označilo bitky či hádky.
