Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94.000 pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) - Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.
"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60.000 osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 %, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.
Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.
Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94.000 pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.
Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 % viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.
"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.
ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.
"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60.000 osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 %, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.
Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.
Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94.000 pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.
Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 % viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.
"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.
ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.
