Bratislava 18. apríla (TASR) - Zlúčenie letiek ministerstiev obrany a vnútra nie je možné. Hovoriť sa dá jedine o integrácii týchto zložiek, ktorá by však bola podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) celkom zbytočná. "Osobne by som nesúhlasil s tým, aby letka ministerstva vnútra bola zaradená do letky ministerstva obrany," povedal dnes minister po rokovaní vlády.

Kaliňák odmieta úvahy predchádzajúcej vlády z dvoch dôvodov. Tým prvým je skutočnosť, že letka rezortu vnútra nezabezpečuje iba prepravu ústavných činiteľov, ale využíva sa aj na záchranárske práce v krízových situáciách. "Keď je kríza, ako cunami pred niekoľkými rokmi, tak nie je dostatok leteckých kapacít, aby ste si ich vedeli požičať. Nikto vám v tom čase nepožičia a je dôležité, aby štát bol schopný sám sa postarať o svojich občanov, ktorí sú v krízovej oblasti," zdôraznil Kaliňák. Navyše v prípade, že lietadlo má vyviezť občanov z vojnovej zóny, je podľa neho dôležité, aby išlo o civilnú letku. Tá sa dostane do krajiny ľahšie, ako lietadlá s vojenským označením.

"Čo je ešte podstatnejšie - civilné predpisy sú vyššie, to znamená, že sú náročnejšie na bezpečnosť a na iné veci. Vojenské predpisy sú nižšie - nižšia bezpečnosť, a preto si myslím, že nie je vhodné, aby sme sa prispôsobovali a išli na nižší štandard," doplnil. Minister pritom pripustil, že dve letky má menšina štátov, tento model sa však podľa neho v praxi osvedčil.

"Dnes sa nám ťažko o niečo uchádza, keď nemáme normálne lietadlá. Ministerstvo vnútra môže aspoň niečo zadeklarovať, my sa veľmi nemáme čím pýšiť," povedal v rozhovore pre TASR ešte minulý týždeň šéf rezortu obrany Martin Glváč (Smer-SD). V prípade zlúčenia letiek by ministerstvo obrany zrejme muselo kúpiť nové dopravné lietadlá, ktorých cena by sa mohla pohybovať aj vo výške stovky miliónov eur.

Zlučovanie letiek navrhol ešte z postu ministra obrany Ľubomír Galko (SaS). Proti namietal vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), ktorý rovnako ako Kaliňák argumentoval tým, že pre vojenskú letku je ťažšie zasahovať v cudzej krajine, kde vznikla krízová situácia. Oba rezorty mali preto predložiť svoje argumenty v prospech svojho postoja na ministerstve financií. Rezort pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) mal pritom rozhodnúť aj na základe finančných aspektov takejto zmeny. Definitívne stanovisko však vláda už nestihla prijať, keďže jej v Národnej rade SR nebola vyslovená dôvera.