Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vhodným spôsobom odstraňovania je kosenie alebo mulčovanie porastov zlatobyle ešte pred kvitnutím. Tým sa zabráni tvorbe a rozširovaniu semien.
Autor TASR
Košice 23. novembra (TASR) – Pochádza zo Severnej Ameriky a jej žlté súkvetia sú pekne sfarbené, preto ju ľudia často vysádzali aj v záhradách. Patrí však k inváznym rastlinám, rýchlo sa šíri, vytláča pôvodné druhy a je silný peľový alergén. Ide o zlatobyľ kanadskú, ktorej sa zbaviť v prípade výskytu nie je jednoduché.
„Rastlina je pôvodná v severovýchodnej časti Ameriky a v južných oblastiach Kanady. Do Európy sa dostala v roku 1648 ako okrasná, medonosná a aj liečivá rastlina,“ uviedla pre TASR botanička Eva Sitášová.
Zlatobyľ kanadská patrí na Slovensku medzi najviac rozšírené invázne rastliny, pričom narúša biodiverzitu, druhovú rozmanitosť. „Konkurenčne je to veľmi silná svetlomilná rastlina a na plochách, na ktorých rastie, potláča pôvodné druhy. Trváca bylina dorastá do výšky 50 až 150 centimetrov. Kvitne v júli až októbri a vytvára množstvo klíčivých nažiek. Semená dokážu dozrieť aj na odtrhnutej rastline, ak je ponechaná na mieste výskytu a nedošlo k jej odstráneniu z plochy. Šíri sa aj vegetatívnym spôsobom pomocou plazivého podzemku, z ktorého vyrastajú nové rastliny,“ priblížila botanička.
Zlatobyľ podľa nej rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo miesta vytvorené človekom. Vyskytuje sa aj na opustených a neobrábaných plochách, preniká pozdĺž železničných tratí, riečnych tokov a komunikácií, kde vytvára husté porasty. Jej peľ môže byť rizikom pre senzitívne osoby.
Vhodným spôsobom odstraňovania je kosenie alebo mulčovanie porastov zlatobyle ešte pred kvitnutím. Tým sa zabráni tvorbe a rozširovaniu semien. Odporúča sa aj pastva oviec alebo dobytka, prípadne oranie, ak sa porasty vyskytujú na okrajoch ornej pôdy. „Pri menších porastoch sa odporúča vykopávanie a vytrhávanie rastlín. Môže sa použiť aj chemický spôsob likvidácie s aplikáciou povoleného herbicídneho prípravku alebo kombináciou kosenia a následného postriekania herbicídom. Tento kombinovaný spôsob likvidácie sa používa, keď rastliny opätovne vyrastú. Všetky zásahy je však potrebné opakovať niekoľko rokov za sebou,“ uviedla Sitášová.
Upozorňuje tiež na to, že podľa platného zákona je vlastník, správca či užívateľ povinný starať sa o pozemok tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu tohto druhu a v prípade výskytu je povinný ho odstraňovať.
„Rastlina je pôvodná v severovýchodnej časti Ameriky a v južných oblastiach Kanady. Do Európy sa dostala v roku 1648 ako okrasná, medonosná a aj liečivá rastlina,“ uviedla pre TASR botanička Eva Sitášová.
Zlatobyľ kanadská patrí na Slovensku medzi najviac rozšírené invázne rastliny, pričom narúša biodiverzitu, druhovú rozmanitosť. „Konkurenčne je to veľmi silná svetlomilná rastlina a na plochách, na ktorých rastie, potláča pôvodné druhy. Trváca bylina dorastá do výšky 50 až 150 centimetrov. Kvitne v júli až októbri a vytvára množstvo klíčivých nažiek. Semená dokážu dozrieť aj na odtrhnutej rastline, ak je ponechaná na mieste výskytu a nedošlo k jej odstráneniu z plochy. Šíri sa aj vegetatívnym spôsobom pomocou plazivého podzemku, z ktorého vyrastajú nové rastliny,“ priblížila botanička.
Zlatobyľ podľa nej rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo miesta vytvorené človekom. Vyskytuje sa aj na opustených a neobrábaných plochách, preniká pozdĺž železničných tratí, riečnych tokov a komunikácií, kde vytvára husté porasty. Jej peľ môže byť rizikom pre senzitívne osoby.
Vhodným spôsobom odstraňovania je kosenie alebo mulčovanie porastov zlatobyle ešte pred kvitnutím. Tým sa zabráni tvorbe a rozširovaniu semien. Odporúča sa aj pastva oviec alebo dobytka, prípadne oranie, ak sa porasty vyskytujú na okrajoch ornej pôdy. „Pri menších porastoch sa odporúča vykopávanie a vytrhávanie rastlín. Môže sa použiť aj chemický spôsob likvidácie s aplikáciou povoleného herbicídneho prípravku alebo kombináciou kosenia a následného postriekania herbicídom. Tento kombinovaný spôsob likvidácie sa používa, keď rastliny opätovne vyrastú. Všetky zásahy je však potrebné opakovať niekoľko rokov za sebou,“ uviedla Sitášová.
Upozorňuje tiež na to, že podľa platného zákona je vlastník, správca či užívateľ povinný starať sa o pozemok tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu tohto druhu a v prípade výskytu je povinný ho odstraňovať.
