Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektorí sa dokonca vyhýbajú verejnej doprave a nechodia sami na verejnosť.
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) - Viac ako šesť percent cudzincov na Slovensku má skúsenosť s fyzickým napadnutím na verejnosti preto, že sú odlišní. Ide najmä o migrantov z Afriky a moslimov. Skúsenosti s nútenou prácou má 11 percent cudzincov, u Ukrajincov je to až 31 percent. Vyplýva to z výskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o skúsenostiach cudzincov s násilím na Slovensku.
"Ako kľúčový problém sme identifikovali najmä sociálnu izoláciu migrantov, či už jednotlivcov, alebo komunít, a najmä od formálnych inštitúcií. Čo znamená, že v prípade problémov, ale aj v prípade každodenných vecí, sa migranti zvyknú obracať na neformálne zdroje a najmä u najzraniteľnejších skupín to vedie k ďalšiemu zneužívaniu," povedal jeden z autorov výskumu Matej Blažek.
Osobitne zraniteľnými skupinami voči zneužívaniu a nútenej práci na Slovensku sú migranti a migrantky z Ukrajiny. Nasledujú migranti a migrantky z Vietnamu a Číny a migrantky z Thajska, vyplynulo z výskumu. "Jedno z našich hlavných odporúčaní je, aby sa informácia, čo je k dispozícii, dostala do migrantských komunít," povedala vedúca slovenskej pobočky Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatráľová. Okrem iného odporúčajú zaviesť pre cudzincov možnosť nahlasovania trestných činov prostredníctvom tretej osoby tak, ako je to v iných európskych krajinách.
Časté sú verbálne útoky aj vyhrážky
Medzinárodná organizácia pre migráciu na základe zistení uvádza, že približne dve tretiny cudzincov v SR sa cítia bezpečne, v prípade migrantov z východnej a juhovýchodnej Ázie je to však len menej ako polovica. Kým migranti z Ukrajiny sú zneužívaní najmä pri nútených prácach, migranti z moslimských a afrických krajín majú bohaté skúsenosti s útokmi na verejnosti. Na otázku, či na nich bolo na Slovensku spáchané násilie, odpovedalo kladne 23 percent cudzincov z moslimských krajín a 32 percent z Afriky. "Okrem fyzického napadnutia sú problémom verbálne útoky, či sú to vyhrážky, verbálne ponižovanie na verejnosti, ktoré často vyvoláva strach a pre mnohých migrantov to znamená, že sa vyhýbajú verejnej doprave, nechodia na verejnosť sami," povedal Blažek. Vatráľová dodala, že násilie sa vyskytuje aj v rámci cudzineckých komunít.
Len 46 percent cudzincov na Slovensku si podľa výskumu myslí, že má rovnaké práva ako slovenskí občania, a 38 percent sa domnieva, že má rovnaké príležitosti. Samotní cudzinci sú presvedčení, že najvýznamnejšími faktormi, ktoré ich znevýhodňujú, sú krajina pôvodu, typ pobytu, jazykové schopnosti a náboženstvo.
Na Slovensku žije asi 20.000 cudzincov z krajín mimo Európskej únie, na ktorých bol výskum zameraný. Autori vychádzali z dotazníkov, v ktorých na takmer 140 otázok odpovedalo asi 700 dospelých cudzincov. Výskum pokračoval ďalšími 90 hĺbkovými rozhovormi.
"Ako kľúčový problém sme identifikovali najmä sociálnu izoláciu migrantov, či už jednotlivcov, alebo komunít, a najmä od formálnych inštitúcií. Čo znamená, že v prípade problémov, ale aj v prípade každodenných vecí, sa migranti zvyknú obracať na neformálne zdroje a najmä u najzraniteľnejších skupín to vedie k ďalšiemu zneužívaniu," povedal jeden z autorov výskumu Matej Blažek.
Osobitne zraniteľnými skupinami voči zneužívaniu a nútenej práci na Slovensku sú migranti a migrantky z Ukrajiny. Nasledujú migranti a migrantky z Vietnamu a Číny a migrantky z Thajska, vyplynulo z výskumu. "Jedno z našich hlavných odporúčaní je, aby sa informácia, čo je k dispozícii, dostala do migrantských komunít," povedala vedúca slovenskej pobočky Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatráľová. Okrem iného odporúčajú zaviesť pre cudzincov možnosť nahlasovania trestných činov prostredníctvom tretej osoby tak, ako je to v iných európskych krajinách.
Časté sú verbálne útoky aj vyhrážky
Medzinárodná organizácia pre migráciu na základe zistení uvádza, že približne dve tretiny cudzincov v SR sa cítia bezpečne, v prípade migrantov z východnej a juhovýchodnej Ázie je to však len menej ako polovica. Kým migranti z Ukrajiny sú zneužívaní najmä pri nútených prácach, migranti z moslimských a afrických krajín majú bohaté skúsenosti s útokmi na verejnosti. Na otázku, či na nich bolo na Slovensku spáchané násilie, odpovedalo kladne 23 percent cudzincov z moslimských krajín a 32 percent z Afriky. "Okrem fyzického napadnutia sú problémom verbálne útoky, či sú to vyhrážky, verbálne ponižovanie na verejnosti, ktoré často vyvoláva strach a pre mnohých migrantov to znamená, že sa vyhýbajú verejnej doprave, nechodia na verejnosť sami," povedal Blažek. Vatráľová dodala, že násilie sa vyskytuje aj v rámci cudzineckých komunít.
Len 46 percent cudzincov na Slovensku si podľa výskumu myslí, že má rovnaké práva ako slovenskí občania, a 38 percent sa domnieva, že má rovnaké príležitosti. Samotní cudzinci sú presvedčení, že najvýznamnejšími faktormi, ktoré ich znevýhodňujú, sú krajina pôvodu, typ pobytu, jazykové schopnosti a náboženstvo.
Na Slovensku žije asi 20.000 cudzincov z krajín mimo Európskej únie, na ktorých bol výskum zameraný. Autori vychádzali z dotazníkov, v ktorých na takmer 140 otázok odpovedalo asi 700 dospelých cudzincov. Výskum pokračoval ďalšími 90 hĺbkovými rozhovormi.
