Rozhovor s Belohorskou je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do EP.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Prácu europoslankyne má odskúšanú. V minulosti kandidovala za ĽS-HZDS, dnes vedie kandidačnú listinu Strany demokratického Slovenska, ktorú po zániku ĽS-HZDS založil Sergej Kozlík. Irena Belohorská sa chce v EP venovať najmä zdraviu a životnému prostrediu. Odmieta tvrdenia, že Brusel Slovensku diktuje. "EÚ nám nediktovala nič, čo sme sami neschválili," vyhlásila. Rozhovor s Belohorskou je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do EP.
-V europarlamente ste už pôsobili. Zaoberali ste sa životným prostredím, zdravým, potravinami. Ak uspejete, opäť to budú oblasti, ktorým sa chcete venovať?-
V Európskom parlamente som pôsobila vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a v zahraničnom výbore. Vzhľadom na moju špecializáciu (onkológ) by som si za hlavnú prioritu opäť dala otázky zdravia, životného prostredia, ktoré ovplyvňujú aj naše zdravie. Slovensko je dnes na prvom mieste v úmrtnosti na rakovinu prsníka u žien a na rakovinu konečníka u mužov. Robila sa štatistika päťročného prežitia. Zistili sme, že šanca na prežitie závisí aj od miesta, kde človek žije. Žena na Slovensku má asi o 27 % nižšiu šancu, že prežije päť rokov s touto diagnózou ako žena vo Švédsku. Európa nie je len o možnosti cestovania, ale hlavne o tom, aby sme vyrovnali hladiny všetkých práv, ľudských privilégií. Aby človek na Slovensku mal tú istú príležitosť ako človek vo Švédsku.
-Europarlament od vášho pôsobenia v ňom kompetenčne posilnil. Ako vnímate väčšie kompetencie europarlamentu? Boli potrebné alebo nie?-
Lisabonská zmluva veľmi posilňuje národné štáty a parlamenty. Je tam napríklad pravidlo, že návrh EK sa musí dostať v ten istý deň do Európskeho parlamentu a aj do národného parlamentu. EP ho nesmie prerokovávať skôr, ako sa vyjadria národné parlamenty. Ak jedna tretina národných parlamentov odmietne návrh, EP nesmie návrh prerokovať. Myslím si, že to je veľmi silná kompetencia národného parlamentu. Predtým to nebolo.
-Stále sú tu aj názory, že nám EÚ diktuje...-
EP prijímal opatrenia, ktoré museli byť odobrené aj národnou vládou. Ak sa niekto vyjadrí, že nám diktovali EP alebo EÚ, je to nedostatok vedomostí o prijímaní európskej legislatívy. EÚ nám nediktovala nič, čo sme sami neschválili.
-V Bruseli ste pôsobili ako nezaradená. Budete sa teraz v prípade zvolenia uchádzať o členstvo v niektorej z frakcií?-
Naša politická strana je prijatá do EDP, takže budem pracovať v nej.
-Boli by ste za zrušenie rokovaní v Štrasburgu, čím by sa znížili náklady na prevádzku EP, keďže by sa rokovalo len v Bruseli a nemusel by sa celý EP sťahovať na týždeň do iného mesta?-
Samozrejme. Väčšina sme sa proti cestovaniu postavili, ale neprešlo to cez Európsku radu, kde o tom rozhodujú hlavy štátov, ani v Európskej komisii. Je to neefektívne a arogantné hlavne dnes, keď sa v rámci ekonomickej krízy robia reformy.
-Aj pre takéto, nazvime to vyhadzovanie peňazí von oknom, sa množia kritické názory na úniu. Nemala by s tým niečo robiť?-
Áno, mala by viac reflektovať požiadavky. Netvrdím, že má neustále reagovať na to, čo sa deje na námestiach. Ale toto si žiadajú aj samotní europoslanci. Je to veľká strata pre EÚ, nielen finančná, ale aj strata prestíže. Je to nelogické.
-Kandidáti často hovoria o zámeroch chrániť národnoštátne záujmy Slovenska. Čo si predstavujete pod národnoštátnymi záujmami Slovenska a ako ich chcete chrániť?-
Chrániť záujmy Slovenska považujem za najdôležitejšiu vec, pre ktorú sme zvolení do EP. Vždy, keď sa poukazovalo na Slovensko, snažila som sa tieto veci riešiť, vysvetliť alebo spätnou väzbou na Slovensko reagovať.
-Skúste nejaký príklad...-
Národnoštátny záujem bolo treba chrániť aj keď 28 Maďarov v replikách fašistických uniforiem vstúpilo 8. 11. 2008 na územie Slovenska a v Kráľovskom Chlmci položili veniec s názvom "Verím za znovuzrodenie Maďarska". Poukázala som na výsledky druhej svetovej vojny, zmluvy, ktoré s tým boli spojené.
-Na Slovensku je trend odmietať funkčne starých politikov a dávať prednosť novým tváram. Prečo by mali ľudia voliť vás? Nie ste nová tvár...-
Do politiky by mali vstupovať ľudia nabití energiou, ale mali by mať za sebou nejaké skúsenosti. Možno by bolo dobré pozrieť sa, koho si volia v západných štátoch. Je smiešne, ak niekto bojuje za rovnosť šancí a na druhej strane niekomu šancu upiera.
-Únia zachraňovala nezodpovedné štáty pomocou eurovalu. Na Slovensku preň padla vláda Ivety Radičovej. Ak by sa opäť hlasovalo o eurovale, podporili by ste ho?-
Človek musí vidieť aj dnešnú situáciu, kedy sa Írsko, Grécko a Portugalsko vrátili na európsku hospodársku scénu. Grécko napr. predalo dlhopisy v hodnote, ktorá ďaleko prevyšovala očakávania. Takže nemôžeme vedieť, kde sa možno raz dostane Slovensko, keď sa napríklad automobilová výroba posunie inde.
-Takže ste za takéto riešenie problémov...-
Euroval nie je zlá vec. Grécko, Írsko si pomohli.
-Ste za väčšiu vnútornú integráciu EÚ? Napríklad, aby sme mali spoločné dane či sociálny systém? V akej oblasti si viete predstaviť väčšie prepojenie?-
Veľa Slovákov pracuje v zahraničí a ich príjmy idú do tamojších systémov. Vieme, že veľa ľudí nakupuje v zahraničí, tzn. slovenské prostriedky sa dostávajú do daní Rakúska, Poľska, Maďarska, Českej republiky. Bolo by potrebné mať nejaké dohody. Ale nehovorím, že máme teraz zaťažiť ľudí ďalšími daňami.
-Ste za ďalšie rozširovanie EÚ?-
Závisí to od toho, akým spôsobom sa naplnia očakávania novovznikajúcich štátov, povedzme štátov bývalej Juhoslávie. Nezatvárajme sa sami pred možnosťou pomôcť druhým. Aj nám otvorenie hraníc veľmi pomohlo. Ja by som dopriala aj ďalším, aby sa im otvorili možnosti Európy.
-Podporujete priblíženie Ukrajiny k únii, alebo ste skôr za to, aby sa Ukrajina nestala časom súčasťou EÚ?-
Nechala by som to na ľudí na Ukrajine a v Rusku, ktorých sa to bezprostredne týka. Ale myslím si, že brány Európy sa nemôžu zatvoriť na základe nejakých pocitov. Bola by som za otvorenejší prístup k obidvom týmto krajinám.
-Situácia na Ukrajine je dnes veľmi komplikovaná. Je únia dostatočne dôrazná v tomto prípade?-
Myslím si, že Amerika by mala byť trochu rezervovanejšia a možno viac by mohla pridať Európa. Kancelárka Merkelová by mala viac o riešení situácie komunikovať s členskými krajinami EÚ ako s inými.
-Ako?-
Tlaky ekonomického charakteru by možno nemali byť také silné, ale mala by sa diskusia skôr preniesť k okrúhlemu stolu.
-V europarlamente ste už pôsobili. Zaoberali ste sa životným prostredím, zdravým, potravinami. Ak uspejete, opäť to budú oblasti, ktorým sa chcete venovať?-
V Európskom parlamente som pôsobila vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a v zahraničnom výbore. Vzhľadom na moju špecializáciu (onkológ) by som si za hlavnú prioritu opäť dala otázky zdravia, životného prostredia, ktoré ovplyvňujú aj naše zdravie. Slovensko je dnes na prvom mieste v úmrtnosti na rakovinu prsníka u žien a na rakovinu konečníka u mužov. Robila sa štatistika päťročného prežitia. Zistili sme, že šanca na prežitie závisí aj od miesta, kde človek žije. Žena na Slovensku má asi o 27 % nižšiu šancu, že prežije päť rokov s touto diagnózou ako žena vo Švédsku. Európa nie je len o možnosti cestovania, ale hlavne o tom, aby sme vyrovnali hladiny všetkých práv, ľudských privilégií. Aby človek na Slovensku mal tú istú príležitosť ako človek vo Švédsku.
-Europarlament od vášho pôsobenia v ňom kompetenčne posilnil. Ako vnímate väčšie kompetencie europarlamentu? Boli potrebné alebo nie?-
Lisabonská zmluva veľmi posilňuje národné štáty a parlamenty. Je tam napríklad pravidlo, že návrh EK sa musí dostať v ten istý deň do Európskeho parlamentu a aj do národného parlamentu. EP ho nesmie prerokovávať skôr, ako sa vyjadria národné parlamenty. Ak jedna tretina národných parlamentov odmietne návrh, EP nesmie návrh prerokovať. Myslím si, že to je veľmi silná kompetencia národného parlamentu. Predtým to nebolo.
-Stále sú tu aj názory, že nám EÚ diktuje...-
EP prijímal opatrenia, ktoré museli byť odobrené aj národnou vládou. Ak sa niekto vyjadrí, že nám diktovali EP alebo EÚ, je to nedostatok vedomostí o prijímaní európskej legislatívy. EÚ nám nediktovala nič, čo sme sami neschválili.
-V Bruseli ste pôsobili ako nezaradená. Budete sa teraz v prípade zvolenia uchádzať o členstvo v niektorej z frakcií?-
Naša politická strana je prijatá do EDP, takže budem pracovať v nej.
-Boli by ste za zrušenie rokovaní v Štrasburgu, čím by sa znížili náklady na prevádzku EP, keďže by sa rokovalo len v Bruseli a nemusel by sa celý EP sťahovať na týždeň do iného mesta?-
Samozrejme. Väčšina sme sa proti cestovaniu postavili, ale neprešlo to cez Európsku radu, kde o tom rozhodujú hlavy štátov, ani v Európskej komisii. Je to neefektívne a arogantné hlavne dnes, keď sa v rámci ekonomickej krízy robia reformy.
-Aj pre takéto, nazvime to vyhadzovanie peňazí von oknom, sa množia kritické názory na úniu. Nemala by s tým niečo robiť?-
Áno, mala by viac reflektovať požiadavky. Netvrdím, že má neustále reagovať na to, čo sa deje na námestiach. Ale toto si žiadajú aj samotní europoslanci. Je to veľká strata pre EÚ, nielen finančná, ale aj strata prestíže. Je to nelogické.
-Kandidáti často hovoria o zámeroch chrániť národnoštátne záujmy Slovenska. Čo si predstavujete pod národnoštátnymi záujmami Slovenska a ako ich chcete chrániť?-
Chrániť záujmy Slovenska považujem za najdôležitejšiu vec, pre ktorú sme zvolení do EP. Vždy, keď sa poukazovalo na Slovensko, snažila som sa tieto veci riešiť, vysvetliť alebo spätnou väzbou na Slovensko reagovať.
-Skúste nejaký príklad...-
Národnoštátny záujem bolo treba chrániť aj keď 28 Maďarov v replikách fašistických uniforiem vstúpilo 8. 11. 2008 na územie Slovenska a v Kráľovskom Chlmci položili veniec s názvom "Verím za znovuzrodenie Maďarska". Poukázala som na výsledky druhej svetovej vojny, zmluvy, ktoré s tým boli spojené.
-Na Slovensku je trend odmietať funkčne starých politikov a dávať prednosť novým tváram. Prečo by mali ľudia voliť vás? Nie ste nová tvár...-
Do politiky by mali vstupovať ľudia nabití energiou, ale mali by mať za sebou nejaké skúsenosti. Možno by bolo dobré pozrieť sa, koho si volia v západných štátoch. Je smiešne, ak niekto bojuje za rovnosť šancí a na druhej strane niekomu šancu upiera.
-Únia zachraňovala nezodpovedné štáty pomocou eurovalu. Na Slovensku preň padla vláda Ivety Radičovej. Ak by sa opäť hlasovalo o eurovale, podporili by ste ho?-
Človek musí vidieť aj dnešnú situáciu, kedy sa Írsko, Grécko a Portugalsko vrátili na európsku hospodársku scénu. Grécko napr. predalo dlhopisy v hodnote, ktorá ďaleko prevyšovala očakávania. Takže nemôžeme vedieť, kde sa možno raz dostane Slovensko, keď sa napríklad automobilová výroba posunie inde.
-Takže ste za takéto riešenie problémov...-
Euroval nie je zlá vec. Grécko, Írsko si pomohli.
-Ste za väčšiu vnútornú integráciu EÚ? Napríklad, aby sme mali spoločné dane či sociálny systém? V akej oblasti si viete predstaviť väčšie prepojenie?-
Veľa Slovákov pracuje v zahraničí a ich príjmy idú do tamojších systémov. Vieme, že veľa ľudí nakupuje v zahraničí, tzn. slovenské prostriedky sa dostávajú do daní Rakúska, Poľska, Maďarska, Českej republiky. Bolo by potrebné mať nejaké dohody. Ale nehovorím, že máme teraz zaťažiť ľudí ďalšími daňami.
-Ste za ďalšie rozširovanie EÚ?-
Závisí to od toho, akým spôsobom sa naplnia očakávania novovznikajúcich štátov, povedzme štátov bývalej Juhoslávie. Nezatvárajme sa sami pred možnosťou pomôcť druhým. Aj nám otvorenie hraníc veľmi pomohlo. Ja by som dopriala aj ďalším, aby sa im otvorili možnosti Európy.
-Podporujete priblíženie Ukrajiny k únii, alebo ste skôr za to, aby sa Ukrajina nestala časom súčasťou EÚ?-
Nechala by som to na ľudí na Ukrajine a v Rusku, ktorých sa to bezprostredne týka. Ale myslím si, že brány Európy sa nemôžu zatvoriť na základe nejakých pocitov. Bola by som za otvorenejší prístup k obidvom týmto krajinám.
-Situácia na Ukrajine je dnes veľmi komplikovaná. Je únia dostatočne dôrazná v tomto prípade?-
Myslím si, že Amerika by mala byť trochu rezervovanejšia a možno viac by mohla pridať Európa. Kancelárka Merkelová by mala viac o riešení situácie komunikovať s členskými krajinami EÚ ako s inými.
-Ako?-
Tlaky ekonomického charakteru by možno nemali byť také silné, ale mala by sa diskusia skôr preniesť k okrúhlemu stolu.