Bratislava 13. októbra (TASR) - Slovenskému zdravotníctvu by mohol pomôcť koncept Value-based Healthcare (VBHC), ktorý hovorí o odmeňovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe dosiahnutých zdravotných výsledkov pacientov. Slovensko je však naň zatiaľ málo pripravené. Zhodli sa na tom odborníci počas diskusie na tohtotýždňovom podujatí ITAPA Digital Talk.

VBHC je moderný prístup, z ktorého môžu podľa analytika v strednodobom a dlhodobom horizonte benefitovať pacienti, poskytovatelia, ako aj zdravotné poisťovne. "Predpokladom je kvalitné meranie kvality a dosahovaných výsledkov, elektronické zdieľanie informácií a integrované poskytovanie starostlivosti naprieč jednotlivými článkami zdravotníckeho reťazca. Tento model by bol aj na Slovensku prínosom, avšak museli by sme sa začať viac odkláňať od súčasného financovania zdravotníctva na základe vykonaných objemov, čiže kvantity, alebo na základe paušálnych platieb," uviedol pre TASR analytik INEKO Dušan Zachar.

Zdôraznil, že spoločnosť by musela prejsť zmenou aj v uvažovaní a do centra postaviť pacienta a jeho kontinuálne zlepšovanie zdravotného stavu pri čo najnižších nákladoch. "Momentálne sme však na Slovensku od takéhoto stavu príliš vzdialení, v popredí stále ostáva produkcia a kvantita, a nie výsledok a kvalita," skonštatoval Zachar.

Slovensko je podľa vedúcej oddelenia biomedicínskeho výskumu a klinických štúdií Univerzitnej nemocnice Martin Martiny Antošovej veľmi málo pripravené na koncept VBHC. "Je potrebné veľké odhodlanie a motivácia odborníkov, ale aj vlády a uvedomenie si, že zdravotná starostlivosť nie je len o kvantite, ale o kvalite," uviedla Antošová. Podstatou kvality je biomedicínsky výskum, podpora tohto sektora je však podľa Antošovej nízka. So zavedením nového konceptu zdravotníctva súvisí aj rozvoj digitalizácie zdravotníctva.

Foto: TASR/Daniel Veselský

Zdravotné poisťovne sa zhodujú, že v rozvoji nového konceptu môžu pomôcť. "My ako poisťovne sa môžeme zamyslieť nad tým, že máme určitý balík prostriedkov a ako ho čo najlepšie využiť, ako čo najviac optimalizovať procesy. Potrebné je aj zlepšiť spoluprácu s lekármi, lebo on je ten, kto má najviac informácií o pacientovi," skonštatoval Marcel Mikolášik zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

"V zahraničí tento koncept začína pomaly fungovať, ale investície do zdravotníctva sú nepomerne vyššie ako u nás. My chceme veľa muziky za málo peňazí. Tento koncept prináša výraznú úsporu peňazí, ale najskôr treba investovať. V súčasnosti však peniaze idú len na prevádzky a mzdy v zdravotníckych zariadeniach. Je to projekt na dlhú trať, výsledky vidíte o šesť, sedem rokov," reagoval Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera.

Dodal, že k rozvoju zdravotníctva by tiež prispelo, keby lekári neboli platení paušálne, ale podľa výkonov a výsledkov. "Problémom je aj to, že financovanie zdravotnej starostlivosti je nepredvídateľné, často sa stáva, že čo jedna vláda schváli, to druhá zruší. Nová koncepcia je na roky a táto nestabilita tomu nepomôže," skonštatoval Mužik.