Bratislava 4. januára (TASR) - Hanbou Slovenska bol líder SaS Richard Sulík, ktorý ako predseda Národnej rady SR zabezpečil nerešpektovanie predbežného opatrenia Ústavného súdu SR a v parlamente dal napriek tomuto opatreniu hlasovať o generálnom prokurátorovi. Zároveň bezprostredne po voľbe nechal skartovať hlasovacie lístky, aby sa nedalo dokázať, že lístky v tajnej voľbe boli označené. V reakcii na Sulíkove vyjadrenia, že prezident Ivan Gašparovič je pre Slovensko hanbou, to povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač.

Strana SaS je prekvapená vyjadrením prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý cez svojho hovorcu skartáciu volebných lístkov po voľbe kandidáta na post generálneho prokurátora označil za hanebný počin. "Ja si na rozdiel od pána prezidenta ctím platnú legislatívu, od ústavy až po volebný poriadok Národnej rady. Povinnosť skartovať hlasovacie lístky vyplývala z vtedy platného volebného poriadku, ktorý bol pre mňa ako predsedu parlamentu záväzný. Ivan Gašparovič len opäť dokázal, že pravidlá dodržuje len vtedy, keď mu to vyhovuje," povedal predseda SaS Richard Sulík.

Podľa Ústavy SR možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje NR SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Liberáli bez pomoci poslaneckých kolegov nemajú dosť hlasov na podanie návrhu do parlamentu, potrebujú 30 poslaneckých podpisov. Ak by sa návrh do pléna dostal, opozičná zostava nemá dosť poslancov na to, aby obžalobu pri hlasovaní presadila, potrebných je aspoň 90 hlasov. Bez poslancov Smeru-SD to preto nepôjde. Sulík si to uvedomuje, tvrdí však, že pri hlasovaní aspoň budú musieť sociálni demokrati ukázať, "či si myslia, že prezident koná správne, či si myslia, že je správne, aby prezident úmyselne porušoval ústavu".

Prezident SR Ivan Gašparovič odôvodnil rozhodnutie nevymenovať Čentéša 2. januára. Ako dôvody uviedol politizáciu voľby šéfa prokurátorov, kauzu Sasanka, vyhlásenia bývalej premiérky Ivety Radičovej, viaceré podania na Ústavný súd SR, zmenu rokovacieho poriadku, skartovanie výpovede Igora Matoviča o korupcii v politike či podozrenia z korupcie v súvislosti s voľbou. Čentéš čakal na rozhodnutie hlavy štátu od 17. júna 2011, teda od zvolenia do funkcie vtedajšou vládnou koalíciou. Opozícia prezidentovo rozhodnutie skritizovala, jeho dôvody nepovažuje za vážne, skôr za svojvoľné.