Zákon, podľa ktorého má v Ríme vzniknúť Slovenský historický ústav, Gašparovič po druhý raz odmietol podpísal.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o ochrane osobných údajov.
Národná rada (NR) SR totiž pri opätovnom prerokovaní zákona vráteného prezidentom akceptovala jeho pripomienky. TASR o tom informoval hovorca prezidenta Marek Trubač.
Naopak, zákon, podľa ktorého má v Ríme vzniknúť Slovenský historický ústav, Gašparovič po druhý raz odmietol podpísal.
Parlament prelomil jeho veto a zákon, ktorý ústav zriaďuje, opätovne schválil 30. apríla. To znamená, že zákon bude platiť aj bez podpisu prezidenta. Hlava štátu vrátila právnu normu snemovni na opätovné prerokovanie s tým, aby ho neschválila. Gašparovič pritom zriadenie takéhoto ústavu podporuje. Pri vetovaní zákona však zdôrazňoval, že vzhľadom na význam a dôstojnosť tejto inštitúcie musí legislatívna norma spĺňať požiadavky kladené na zákon. Tento zákon má podľa prezidenta viacero nedostatkov.
Plénum 30. apríla opätovne rozhodovalo aj o zákone o osobných údajoch. Podľa právnej normy má byť od júla úprava práv a povinností tých, ktorých sa proces spracúvania osobných údajov týka, prehľadnejšia. Novela tiež upevňuje nezávislé postavenie Úradu na ochranu osobných údajov SR. Prezident mal k zákonu niekoľko výhrad.
Namietal napríklad, že vo viacerých článkoch sa uvádza, že ustanovená osoba nemôže niečo vykonať. Prezident v záujme ochrany osobných údajov považuje za dôležité použiť namiesto "nemôže" výstižnejšie slovo "nesmie". Rovnako tak poukazoval na vzájomný nesúlad niektorých ustanovení a v istých prípadoch na vytvorenie právneho vákua, ako aj na ďalšie legislatívne nedostatky. Parlament prezidentovým pripomienkam vyhovel.
Národná rada (NR) SR totiž pri opätovnom prerokovaní zákona vráteného prezidentom akceptovala jeho pripomienky. TASR o tom informoval hovorca prezidenta Marek Trubač.
Naopak, zákon, podľa ktorého má v Ríme vzniknúť Slovenský historický ústav, Gašparovič po druhý raz odmietol podpísal.
Parlament prelomil jeho veto a zákon, ktorý ústav zriaďuje, opätovne schválil 30. apríla. To znamená, že zákon bude platiť aj bez podpisu prezidenta. Hlava štátu vrátila právnu normu snemovni na opätovné prerokovanie s tým, aby ho neschválila. Gašparovič pritom zriadenie takéhoto ústavu podporuje. Pri vetovaní zákona však zdôrazňoval, že vzhľadom na význam a dôstojnosť tejto inštitúcie musí legislatívna norma spĺňať požiadavky kladené na zákon. Tento zákon má podľa prezidenta viacero nedostatkov.
Plénum 30. apríla opätovne rozhodovalo aj o zákone o osobných údajoch. Podľa právnej normy má byť od júla úprava práv a povinností tých, ktorých sa proces spracúvania osobných údajov týka, prehľadnejšia. Novela tiež upevňuje nezávislé postavenie Úradu na ochranu osobných údajov SR. Prezident mal k zákonu niekoľko výhrad.
Namietal napríklad, že vo viacerých článkoch sa uvádza, že ustanovená osoba nemôže niečo vykonať. Prezident v záujme ochrany osobných údajov považuje za dôležité použiť namiesto "nemôže" výstižnejšie slovo "nesmie". Rovnako tak poukazoval na vzájomný nesúlad niektorých ustanovení a v istých prípadoch na vytvorenie právneho vákua, ako aj na ďalšie legislatívne nedostatky. Parlament prezidentovým pripomienkam vyhovel.