Bratislava 6. decembra (TASR) - Bývalá prvá premiérka v ére samostatnosti Slovenskej republiky (SR) a sociologička Iveta Radičová sa v stredu 7. decembra dožíva životného jubilea 60 rokov.
Iveta Radičová, rodená Karafiátová, sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. V roku 1979 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Vyštudovala odbor sociológia a v roku 1981 získala na fakulte aj doktorát (PhDr.) s prácou Kvantitatívny a kvalitatívny výskum.
Študentské časy bývalej premiérky
Na katedre sociológie sa zoznámila so Stanom Radičom, budúcim známym glosátorom a humoristom, za ktorého sa krátko po promócii vydala a neskôr sa im narodila dcéra Eva. Manželstvo ukončila smrť Stana Radiča, ktorý v roku 2005 podľahol infarktu.
Na archívnej snímke z 23. júna 2010 volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová odchádza po skončení rokovania štyroch stredopravých strán SDKÚ-DS , KDH , Most-Híd a SaS Foto: TASR/Martin Baumann
Sociológia ako veda o spoločenských procesoch a ich vzťahoch sa stala jej celoživotnou doménou a predurčila nielen jej vedeckú, ale aj politickú kariéru. Ako sociologička v rokoch 1979-1989 vedecky pracovala na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. V roku 1990 sa ako pedagogička vrátila na FiF UK, kde vyučovala sociológiu do roku 1993. V rokoch 1993–1997 pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa v Academii Istropolitana. V roku 1997 po návrate na FiF UK získala docentúru za prácu Križovatky sociálneho poznania – problémy sociálnej politiky. Od roku 2005 je profesorkou sociológie.
V Žiline v 5. pluku špecialného určenia bol 29. marca 2012 spoločný slávnostný nástup vojakov, ktorí sa v uplynulých dňoch vrátili z plnenia úloh v operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine a príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí plnili úlohy v operácii ISAF v Afganistane. Podujatia sa zúčastnila aj predsedníčka vlády SR poverená riadením Ministerstva obrany SR Iveta Radičová, ktorá blahoželala 36 oceneným vojakom.Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Znalosti zo sociológie si obohatila aj počas študijného pobytu na prestížnej Oxfordskej univerzite (Spojené kráľovstvo). Svoje vedomosti a skúsenosti z oblasti spoločenských vied prezentovala aj v zahraničí, napríklad vo Švédsku, Fínsku, USA, Rakúsku a v Spojenom kráľovstve.
V roku 1992 založila Nadáciu S.P.A.C.E. - Centrum pre analýzy sociálnej politiky, v ktorej bola do júla 2005 výkonnou riaditeľkou.
Na archívnej snímke z 11. októbra 2011 premiérka SR Iveta Radičová po neúspešnom hlasovaní poslancov parlamentuFoto: TASR/Michal Svítok
Politická kariéra
Popri vedeckej činnosti sa rozvíjala aj jej bohatá politická kariéra, ktorá sa začala v čase novembrových udalostí v roku 1989. Prvú veľkú politickú skúsenosť nadobudla v rokoch 1990-1992 ako členka a neskôr hovorkyňa hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN).
Na archívnej snímke zo 17. októbra 2005 Ivetu Radičovú vymenoval prezident Ivan Gašparovič za novú ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny SRFoto: TASR/Pavel Neubauer
Pád vlády Ivety RadičovejFoto: TASR / Michal Svitok
V roku 2005 sa začala odvíjať druhá časť jej politickej kariéry. Potom, ako vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda odvolal Ľudovíta Kaníka z postu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ju totiž Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) nominovala na post ministerky po Kaníkovi. V novembri 2006 vstúpila do SDKÚ-DS, kde zastávala pozíciu podpredsedníčky. Po parlamentných voľbách (2006) získala mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Na archívnej snímke z 28. februára 2010 volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová (uprostred), predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda (vpravo) a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš Foto: TASR/Štefan Puškáš
Mandátu poslankyne sa vzdala 23. apríla 2009. Dôvodom jej kroku bola skutočnosť, že 21. apríla 2009 hlasovala aj za svoju vtedajšiu stranícku kolegyňu Tatianu Rosovú, ktorá bola v tom čase v sále pri rečníckom pulte bez hlasovacej karty a nestihla sa vrátiť na miesto. Rokovací poriadok NR SR to zakazuje.
Premiérka Iveta Radičová (vľavo) informuje novinárov po návšteve nováckeho Vojenského útvaruFoto: TASR/Radovan Stoklasa
Táto skutočnosť ju neodradila od politiky. V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách. Síce neporazila Ivana Gašparoviča, ale ziskom 44,46 percenta hlasov voličov na seba naviazala viac hlasov než ktorýkoľvek kandidát opozície dovtedy.
Na snímke Emília Kováčová - manželka zosnulého prezidenta - prijíma kondolencie od bývalej premiérky SR - Ivety Radičovej. Zľava stoja synovia Michal Kováč ml. a Juraj Kováč. Foto: TASR - Michal Svítok
Po parlamentných voľbách 2010 ju prezident SR 23. júna 2010 poveril ako volebnú líderku SDKÚ-DS zostavením novej slovenskej vlády. Jej koaličná vláda (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd) padla 11. októbra 2011. Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a trojica zákonodarcov z OKS a hnutia Obyčajní ľudia nepodporili rozšírenie dočasného eurovalu napriek tomu, že bolo spojené s hlasovaním o dôvere vládnemu kabinetu.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová (vpravo) a premiérka SR Iveta Radičová (vľavo) počas stretnutia na ministerstve zahraničných vecí vo Washingtone 10.novembra 2010.Foto: TASR/AP
Radičová bola vtedajším prezidentom SR Gašparovičom poverená viesť vládu do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 10. marca 2012. Po odvolaní vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) viedla od 28. novembra 2011 do predčasných volieb aj rezort obrany. V máji 2012 opustila rady členov SDKÚ-DS.
Na archívnej snímke z 21. marca 2009 prezidentská kandidátka Iveta Radičová sa víta s predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom vo svojej volebnej centrále v BratislaveFoto: TASR/Tomáš Halász
Počas pracovnej cesty v USA v dňoch 7. až 12. novembra 2010 si v newyorskej Carnegie Hall prevzala ocenenie "Žena roka" udeľované americkým časopisom Glamour. V októbri 2011 dostala medailu za osobný prínos k rozvoju Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Od septembra 2015 pôsobí Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. ako vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.
Predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na rokovaniach v Budapešti 20. júla 2010. Na snímke zľava premiér ČR Petr Nečas, premiérka SR Iveta Radičová, premiér Maďarska Viktor Orbán a premiér Poľska Donald Tusk.Foto: TASR/Martin Baumann
