Bútorová poznamenala, že v porovnaní toho, ako ľudia vnímajú extrémizmus, je za posledných päť rokov niekoľko posunov.
Autor TASR
Bratislava 21. júla (TASR) – Frustrácia občanov z pretrvávania závažných spoločenských problémov sa stala živnou pôdou pre extrémistov. Tá je kombinovaná neraz s paušálnou kritikou striedajúcich sa generácií politikov ako nekompetentných riešiť problémy a presadzujúcich svoje úzke záujmy. Poukazuje na to publikácia Pravicový extrémizmus na Slovensku: Výzva pre demokraciu a európske hodnoty, ktorú vo štvrtok predstavili jej autori Grigorij Mesežnikov a Zora Bútorová.
"Faktorom, ktorý prispel k vzostupu pravicovo-extrémistickej politiky, bol regres demokracie a zhoršenie jej kvality, spôsobené politikou národnopopulistických síl," uviedol Mesežnikov v publikácii. Bútorová v nej zase upozornila na to, že pocit sklamania sa mal ešte viac prehĺbiť po voľbách 2020, na ktoré sa občania znechutení z troch funkčných období vlády Smeru-SD upierali s nádejou na zásadnú očistu spoločnosti od korupcie a organizovaného zločinu, ako aj na realizáciu dlhodobo odkladaných reforiem.
Bútorová poznamenala, že v porovnaní toho, ako ľudia vnímajú extrémizmus, je za posledných päť rokov niekoľko posunov. "Kľúčové je vnímanie, že ide o radikálnu, agresívnu, netolerantnú líniu v našom politickom a spoločenskom prostredí," doplnila. Zároveň ľudia vnímajú súvislosť medzi extrémizmom a medzi ohrozením liberálnej demokracie ako systému.
Priblížila, že pre časť ľudí sa pojem extrémizmus relativizoval a pokladajú za extrémistu kohokoľvek s iným názorom. "Treba povedať, že zásadné nastavenie voči extrémizmu je v spoločnosti veľmi negatívne," doplnila. Tieto posuny podľa nej odrážajú aj zvýšenú prítomnosť extrémistických politikov, respektíve aktivistov vo verejnom priestranstve za posledné obdobie. "Pre prívržencov vládnych strán sú extrémistami najmä ĽSNS a potom Republika. Pre prívržencov opozičných strán, najmä Republiky a ĽSNS, je to predovšetkým OĽANO, a potom SaS alebo PS," zhrnula Bútorová.
Novú publikáciu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) vydali s podporou nemeckej Nadácie Hannsa Seidela.
"Faktorom, ktorý prispel k vzostupu pravicovo-extrémistickej politiky, bol regres demokracie a zhoršenie jej kvality, spôsobené politikou národnopopulistických síl," uviedol Mesežnikov v publikácii. Bútorová v nej zase upozornila na to, že pocit sklamania sa mal ešte viac prehĺbiť po voľbách 2020, na ktoré sa občania znechutení z troch funkčných období vlády Smeru-SD upierali s nádejou na zásadnú očistu spoločnosti od korupcie a organizovaného zločinu, ako aj na realizáciu dlhodobo odkladaných reforiem.
Bútorová poznamenala, že v porovnaní toho, ako ľudia vnímajú extrémizmus, je za posledných päť rokov niekoľko posunov. "Kľúčové je vnímanie, že ide o radikálnu, agresívnu, netolerantnú líniu v našom politickom a spoločenskom prostredí," doplnila. Zároveň ľudia vnímajú súvislosť medzi extrémizmom a medzi ohrozením liberálnej demokracie ako systému.
Priblížila, že pre časť ľudí sa pojem extrémizmus relativizoval a pokladajú za extrémistu kohokoľvek s iným názorom. "Treba povedať, že zásadné nastavenie voči extrémizmu je v spoločnosti veľmi negatívne," doplnila. Tieto posuny podľa nej odrážajú aj zvýšenú prítomnosť extrémistických politikov, respektíve aktivistov vo verejnom priestranstve za posledné obdobie. "Pre prívržencov vládnych strán sú extrémistami najmä ĽSNS a potom Republika. Pre prívržencov opozičných strán, najmä Republiky a ĽSNS, je to predovšetkým OĽANO, a potom SaS alebo PS," zhrnula Bútorová.
Novú publikáciu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) vydali s podporou nemeckej Nadácie Hannsa Seidela.