Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bútorová sa vo svojej kapitole venuje názorom občanov SR a skúma mieru podpory a spokojnosti s demokraciou.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Inštitút pre verejné otázky (IVO) v pondelok predstavil publikáciu Slovensko po troch desaťročiach slobody: Demokracia, verejná mienka, občianska spoločnosť. Trojica autorov ponúka pohľad na demokratický vývoj slovenskej spoločnosti, podporený aktuálnymi prieskumami. Identifikuje trendy, ktoré najviac ovplyvnili vývoj v príslušných oblastiach v priebehu posledných desaťročí a odhaľuje príčiny problémov, ktoré komplikovali proces transformácie po roku 1989.
"Sledovali sme vývoj v oblasti celkového politického vývoja, vývoja občianskej spoločnosti, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou politického systému. A potom aj v oblasti postojov verejnosti, lebo tie sú kľúčové pre celkové smerovanie aj politickej kultúry, a tá sa napokon vyvíja aj mení podstatne pomalšie ako politické pomery. Čiže veľmi dôležité je to, ako aj ľudia prijímajú a chápu zmeny, ku ktorým došlo," uviedla spoluautorka publikácie Zora Bútorová.
V prvej kapitole sa Grigorij Mesežnikov venuje míľnikom politickej transformácie na Slovensku, všíma si základné charakteristiky a kľúčové udalosti procesu demokratizácie, aktuálny stav a trendy vo vývoji systému politických strán, situáciu v oblasti právneho štátu, fenomén korupcie, súvislosti vzostupu protisystémových a extrémistických síl.
Bútorová sa vo svojej kapitole venuje názorom občanov SR a skúma mieru podpory a spokojnosti s demokraciou. Venuje sa napríklad aktuálnej spoločenskej klíme v krajine, názorom ľudí na pôsobenie vlády, zvládnutiu pandémie ochorenia COVID-19, boju proti korupcii a organizovanému zločinu. Výskum podľa jej slov ukázal, že väčšina ľudí akceptuje zmeny, ktoré sa po revolúcii stali, a to vo všetkých oblastiach. Pre mnohých je tiež charakteristický ambivalentný postoj, vyslovených odporcov demokratického režimu je menej ako pätina. Skonštatovala, že ľudia síce demokraciu prijali, ale sú nespokojní s tým, ako funguje.
V poslednej kapitole autor Boris Strečanský poukazuje na zmeny, ktoré sa odohrali v charakteristikách občianskej spoločnosti a predkladá zoznam ôsmich problémov, ktorým z tohto pohľadu čelí Slovensko. Načrtáva aj ich možné riešenia. Zaraďuje sem napríklad krehkosť liberálnej demokracie, rast tzv. neobčianskej spoločnosti, extrémizmu a populizmu, odstup medzi občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ľahostajnosť vo vzťahu medzi štátom a občianskou spoločnosťou či pretrvávanie ťažkostí vo financovaní organizácií občianskej spoločnosti.
"Sledovali sme vývoj v oblasti celkového politického vývoja, vývoja občianskej spoločnosti, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou politického systému. A potom aj v oblasti postojov verejnosti, lebo tie sú kľúčové pre celkové smerovanie aj politickej kultúry, a tá sa napokon vyvíja aj mení podstatne pomalšie ako politické pomery. Čiže veľmi dôležité je to, ako aj ľudia prijímajú a chápu zmeny, ku ktorým došlo," uviedla spoluautorka publikácie Zora Bútorová.
V prvej kapitole sa Grigorij Mesežnikov venuje míľnikom politickej transformácie na Slovensku, všíma si základné charakteristiky a kľúčové udalosti procesu demokratizácie, aktuálny stav a trendy vo vývoji systému politických strán, situáciu v oblasti právneho štátu, fenomén korupcie, súvislosti vzostupu protisystémových a extrémistických síl.
Bútorová sa vo svojej kapitole venuje názorom občanov SR a skúma mieru podpory a spokojnosti s demokraciou. Venuje sa napríklad aktuálnej spoločenskej klíme v krajine, názorom ľudí na pôsobenie vlády, zvládnutiu pandémie ochorenia COVID-19, boju proti korupcii a organizovanému zločinu. Výskum podľa jej slov ukázal, že väčšina ľudí akceptuje zmeny, ktoré sa po revolúcii stali, a to vo všetkých oblastiach. Pre mnohých je tiež charakteristický ambivalentný postoj, vyslovených odporcov demokratického režimu je menej ako pätina. Skonštatovala, že ľudia síce demokraciu prijali, ale sú nespokojní s tým, ako funguje.
V poslednej kapitole autor Boris Strečanský poukazuje na zmeny, ktoré sa odohrali v charakteristikách občianskej spoločnosti a predkladá zoznam ôsmich problémov, ktorým z tohto pohľadu čelí Slovensko. Načrtáva aj ich možné riešenia. Zaraďuje sem napríklad krehkosť liberálnej demokracie, rast tzv. neobčianskej spoločnosti, extrémizmu a populizmu, odstup medzi občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ľahostajnosť vo vzťahu medzi štátom a občianskou spoločnosťou či pretrvávanie ťažkostí vo financovaní organizácií občianskej spoločnosti.
