Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ekonomická spolupráca je pritom najvyššou prioritou pre prívržencov väčšiny politických strán s výnimkou prívržencov ĽSNS, ktorí na prvom mieste zdôraznili príbuznosť hodnôt a princípov.
Autor TASR
Bratislava 7. januára (TASR) – V názoroch verejnosti na to, s ktorými krajinami by malo Slovensko spolupracovať dominuje pragmatické ekonomické uvažovanie. Ukázal to výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO), v ktorom viac ako polovica respondentov (55 %) označila za rozhodujúcu okolnosť výhodnosť ekonomickej spolupráce.
Vo výskume zo septembra 2017 sa ľudia vyjadrovali k trom dôležitým okolnostiam medzinárodnej spolupráce. Za ekonomickou výhodnosťou nasledujú s menším odstupom (47 %) spoločne zdieľané hodnoty. Iba tretina verejnosti (34 %) považuje za rozhodujúce, aby Slovensko spoluprácu nadväzovalo na základe jazykovej a etnickej blízkosti.
Ekonomická spolupráca je pritom najvyššou prioritou pre prívržencov väčšiny politických strán s výnimkou prívržencov ĽSNS, ktorí na prvom mieste zdôraznili príbuznosť hodnôt a princípov. Najvýraznejšími zástancami ekonomickej výhodnosti spolupráce sú voliči strán OĽaNO (71 %), Most-Híd (69 %), ktorí najviac akcentujú aj dôležitosť spolupráce na základe vyznávaných hodnôt a princípov (59 % a 62 %).
Pri uvažovaní o širšom kontexte zahraničnopolitických orientácií verejnosti sa IVO oprelo o výskum Globsec Policy Institute z februára 2016. Tu v odpovedi na otázku, s ktorými krajinami by malo mať Slovensko najbližšie vzťahy až dve tretiny respondentov uviedlo Česko. S väčším odstupom nasledovali tri susedné štáty Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a v približne rovnakej miere Nemecko ale aj Rusko.
Z pohľadu inštitútu je pritom pozoruhodné najmä priaznivé postavenie Maďarska a Ruska. "Ak bolo Maďarsko ešte pred 10 až 15 rokmi slovenskou verejnosťou vnímané ako zdroj možného ohrozenia, dnes to už neplatí," konštatuje IVO. Zlepšenie postojov spája najmä s ústupom protimaďarského nacionalizmu, ktorý sprevádzal vznik a prvé roky existencie samostatnej Slovenskej republiky.
Pomerne silné umiestnenie Ruska nie je pre IVO prekvapením. V spomínanom výskume ho ako krajinu, s ktorou by malo mať Slovensko blízke vzťahy uviedlo 29 percent respondentov, čo je podstatne viac než v prípade USA, ktoré sú transatlantickým spojencom Slovenska. "Proruský sentiment opakovane konštatujú viaceré výskumy," pripomína IVO.
Výsledky výskumov o geopolitických a civilizačných preferenciách verejnosti dokumentujú, že pre slovenských občanov je najlákavejšia predstava, že by Slovensko stálo niekde uprostred medzi Západom a Východom, čo signalizuje prežívanie mýtu o "zlatej strednej ceste". Túto alternatívu by v roku 2017 podporilo 42 percent respondentov, Západ preferovalo 21 percent respondentov, Východ 9 percent respondentov, uvádza IVO.
"Zistenia naznačujú, že máme dočinenia väčšmi s kultúrnym kódom než s politickým uprednostňovaním súčasného putinovského Ruska, väčšmi s pretrvávajúcim naratívom o 'silnom dubisku', ku ktorému sa 'malý slovenský brat môže primknúť, než s preferenciou spolupráce založenou na ekonomickej výhodnosti," zhodnotil inštitút.
Vo výskume zo septembra 2017 sa ľudia vyjadrovali k trom dôležitým okolnostiam medzinárodnej spolupráce. Za ekonomickou výhodnosťou nasledujú s menším odstupom (47 %) spoločne zdieľané hodnoty. Iba tretina verejnosti (34 %) považuje za rozhodujúce, aby Slovensko spoluprácu nadväzovalo na základe jazykovej a etnickej blízkosti.
Ekonomická spolupráca je pritom najvyššou prioritou pre prívržencov väčšiny politických strán s výnimkou prívržencov ĽSNS, ktorí na prvom mieste zdôraznili príbuznosť hodnôt a princípov. Najvýraznejšími zástancami ekonomickej výhodnosti spolupráce sú voliči strán OĽaNO (71 %), Most-Híd (69 %), ktorí najviac akcentujú aj dôležitosť spolupráce na základe vyznávaných hodnôt a princípov (59 % a 62 %).
Pri uvažovaní o širšom kontexte zahraničnopolitických orientácií verejnosti sa IVO oprelo o výskum Globsec Policy Institute z februára 2016. Tu v odpovedi na otázku, s ktorými krajinami by malo mať Slovensko najbližšie vzťahy až dve tretiny respondentov uviedlo Česko. S väčším odstupom nasledovali tri susedné štáty Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a v približne rovnakej miere Nemecko ale aj Rusko.
Z pohľadu inštitútu je pritom pozoruhodné najmä priaznivé postavenie Maďarska a Ruska. "Ak bolo Maďarsko ešte pred 10 až 15 rokmi slovenskou verejnosťou vnímané ako zdroj možného ohrozenia, dnes to už neplatí," konštatuje IVO. Zlepšenie postojov spája najmä s ústupom protimaďarského nacionalizmu, ktorý sprevádzal vznik a prvé roky existencie samostatnej Slovenskej republiky.
Pomerne silné umiestnenie Ruska nie je pre IVO prekvapením. V spomínanom výskume ho ako krajinu, s ktorou by malo mať Slovensko blízke vzťahy uviedlo 29 percent respondentov, čo je podstatne viac než v prípade USA, ktoré sú transatlantickým spojencom Slovenska. "Proruský sentiment opakovane konštatujú viaceré výskumy," pripomína IVO.
Výsledky výskumov o geopolitických a civilizačných preferenciách verejnosti dokumentujú, že pre slovenských občanov je najlákavejšia predstava, že by Slovensko stálo niekde uprostred medzi Západom a Východom, čo signalizuje prežívanie mýtu o "zlatej strednej ceste". Túto alternatívu by v roku 2017 podporilo 42 percent respondentov, Západ preferovalo 21 percent respondentov, Východ 9 percent respondentov, uvádza IVO.
"Zistenia naznačujú, že máme dočinenia väčšmi s kultúrnym kódom než s politickým uprednostňovaním súčasného putinovského Ruska, väčšmi s pretrvávajúcim naratívom o 'silnom dubisku', ku ktorému sa 'malý slovenský brat môže primknúť, než s preferenciou spolupráce založenou na ekonomickej výhodnosti," zhodnotil inštitút.
