Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) - Stará kriminalistická zásada hovorí, že čas hrá vždy v prospech páchateľa. To platí aj v prípade vraždy Róberta Remiáša, od ktorej onedlho uplynie už 20. rokov a ktorej vyšetrovanie sa obnovilo druhý februárový týždeň tohto roku. Konštatoval to pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov, generál Jaroslav Ivor.
"Predovšetkým chcem povedať, že v čase, keď došlo k úmrtiu Róberta Remiáša, nezastával som žiadnu výkonnú funkciu na úseku vyšetrovania, pretože som bol, tak povediac, odídený rozhodnutím vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a v rokoch 1995 až 1998 som bol mimo správy vyšetrovania alebo úradu vyšetrovania. Čiže vnímal som to ako občan. A treba povedať, že v tom čase mnohých ľudí zaujímal aj prípad zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktorý vlastne súvisel s týmto prípadom. V tom období som bol požiadaný, aby som pôsobil ako člen nezávislej vyšetrovacej občianskej komisie, ktorú organizoval pán Ladislav Pittner, teda bývalý minister vnútra," povedal pre TASR Ivor, ktorý v súčasnosti pôsobí ako dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy.
Ako objasnil, "stretávali sa vtedy viacerí ľudia, ktorým záležalo na tom, aby sa prípad zavlečenia Kováča juniora, ale potom aj vraždy Remiáša veľmi rýchlo a úspešne objasnili, pretože tá doba tomu vyšetreniu nepriala". "Až po mojom návrate došlo k situácii, že sme tie prípady otvorili a začali jeden aj druhý vyšetrovať. Došlo teda nielen k začatiu stíhania vo veci, ale došlo aj k vzneseniu obvinenia. Žiaľ, tie prípady v tom čase neboli ukončené a je pravdou, že doteraz nie sú páchatelia potrestaní. Treba povedať, že pokiaľ prvé informácie a závery boli v tom zmysle, že došlo k nejakej nešťastnej udalosti, k samovýbuchu a podobné konštatácie, tak potom na základe veľmi dobrej práce Kriminalistického a expertízneho ústavu sa stanovila príčina toho výbuchu s tým, že to bol nainštalovaný nástražný výbušný systém, a že to bolo zavinením cudzej osoby," dodal ďalej Ivor.
V tom čase tie udalosti boli podľa jeho slov známe, pričom sa rôznymi operatívnymi a procesnými postupmi preukázalo, že podozrivými z vraždy sa stali Jozef Roháč aj Imrich Oláh, voči ktorým bolo aj vznesené obvinenie. "Teraz je tá situácia ešte náročnejšia, pretože stará kriminalistická zásada hovorí, že čas hrá vždy v prospech páchateľa. Treba si uvedomiť, že pre súčasných vyšetrovateľov, prokurátorov alebo súd – ak sa ten prípad dostane na súd – bude situácia mimoriadne náročná, ale chcem poznamenať, že určite nie beznádejná. Boli prípady, ktoré sa podarilo objasniť po niekoľkých rokoch a ja pevne verím, že sa to podarí aj v tomto prípade," zdôraznil na záver mimo iného generál Ivor.
Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 8. februára tohto roka uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. TASR o tom prvý aprílový deň informovali hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka a hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.
Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta. Muž mal byť spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý mal vypovedať, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba. Policajný vyšetrovateľ obvinil z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha.
Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. "Vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali," uviedol vtedajší generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie Ivana Lexu.
"Predovšetkým chcem povedať, že v čase, keď došlo k úmrtiu Róberta Remiáša, nezastával som žiadnu výkonnú funkciu na úseku vyšetrovania, pretože som bol, tak povediac, odídený rozhodnutím vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a v rokoch 1995 až 1998 som bol mimo správy vyšetrovania alebo úradu vyšetrovania. Čiže vnímal som to ako občan. A treba povedať, že v tom čase mnohých ľudí zaujímal aj prípad zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktorý vlastne súvisel s týmto prípadom. V tom období som bol požiadaný, aby som pôsobil ako člen nezávislej vyšetrovacej občianskej komisie, ktorú organizoval pán Ladislav Pittner, teda bývalý minister vnútra," povedal pre TASR Ivor, ktorý v súčasnosti pôsobí ako dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy.
Ako objasnil, "stretávali sa vtedy viacerí ľudia, ktorým záležalo na tom, aby sa prípad zavlečenia Kováča juniora, ale potom aj vraždy Remiáša veľmi rýchlo a úspešne objasnili, pretože tá doba tomu vyšetreniu nepriala". "Až po mojom návrate došlo k situácii, že sme tie prípady otvorili a začali jeden aj druhý vyšetrovať. Došlo teda nielen k začatiu stíhania vo veci, ale došlo aj k vzneseniu obvinenia. Žiaľ, tie prípady v tom čase neboli ukončené a je pravdou, že doteraz nie sú páchatelia potrestaní. Treba povedať, že pokiaľ prvé informácie a závery boli v tom zmysle, že došlo k nejakej nešťastnej udalosti, k samovýbuchu a podobné konštatácie, tak potom na základe veľmi dobrej práce Kriminalistického a expertízneho ústavu sa stanovila príčina toho výbuchu s tým, že to bol nainštalovaný nástražný výbušný systém, a že to bolo zavinením cudzej osoby," dodal ďalej Ivor.
V tom čase tie udalosti boli podľa jeho slov známe, pričom sa rôznymi operatívnymi a procesnými postupmi preukázalo, že podozrivými z vraždy sa stali Jozef Roháč aj Imrich Oláh, voči ktorým bolo aj vznesené obvinenie. "Teraz je tá situácia ešte náročnejšia, pretože stará kriminalistická zásada hovorí, že čas hrá vždy v prospech páchateľa. Treba si uvedomiť, že pre súčasných vyšetrovateľov, prokurátorov alebo súd – ak sa ten prípad dostane na súd – bude situácia mimoriadne náročná, ale chcem poznamenať, že určite nie beznádejná. Boli prípady, ktoré sa podarilo objasniť po niekoľkých rokoch a ja pevne verím, že sa to podarí aj v tomto prípade," zdôraznil na záver mimo iného generál Ivor.
Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 8. februára tohto roka uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. TASR o tom prvý aprílový deň informovali hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka a hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.
Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta. Muž mal byť spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý mal vypovedať, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba. Policajný vyšetrovateľ obvinil z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha.
Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. "Vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali," uviedol vtedajší generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie Ivana Lexu.