Bratislava 14. marca (TASR) - Optimalizácia siete nemocníc je pre mnohých možno bolestivá zmena, no je nevyhnutným predpokladom na zlepšenie a zefektívnenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Poukázal na to Inštitút zdravotných analýz (IZA). Z jeho analýzy vyplýva, že zmeny môžu pomôcť verejným financiám aj pacientom.

"Nové maximálne čakacie lehoty pre vybrané medicínske služby zvýšia náklady (tvorba technických rezerv) a potenciálne aj výdavky (zvýšená produkcia) zdravotných poisťovní. Naopak, zo strednodobého pohľadu vyššou kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa pravdepodobne dosiahnu úspory na budúcich výdavkoch zdravotného aj sociálneho poistenia a vyššie daňové výnosy," priblížil inštitút.

Nemocničná reforma môže podľa analýzy napomôcť efektívnejšie využívať súčasné nedostatkové personálne zdroje. "Vytvára predpoklady na to, aby sa personál koncentroval tam, kde je to najviac potrebné, a zabezpečilo sa jeho efektívne využitie obzvlášť v službách a počas víkendov. Kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti precizuje požiadavky na personálne zabezpečenie, ktoré sa prejavia aj v kvalite a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti," ozrejmil IZA.

Analytici vítajú aj sprecizovanie požiadaviek na materiálno-technické vybavenie jednotlivých programov. "Objem chýbajúcej techniky predstavuje takmer 67 miliónov eur pre povinné programy a 52 miliónov eur pre aktuálne schválené doplnkové programy. Požiadavky na materiálno-technické vybavenie sú definované s ohľadom na komplexnosť starostlivosti potrebnej na jednotlivých úrovniach nemocníc. Prehľadné pravidlá pomôžu aj prioritizácii nákupov a odlíšia nevyhnutné investície od rozvojových," dodali.

Reforma tiež povedie k prerozdeleniu hospitalizačných prípadov medzi jednotlivými úrovňami nemocníc. "Nemocnice si v budúcnosti z titulu zakázaných a neschválených doplnkových programov prerozdelia okolo 70.000 hospitalizácií ročne, čo môže predstavovať objem asi 176 miliónov eur. Najväčší podiel presúvanej starostlivosti sa očakáva v nemocniciach nižších úrovní. To však neznamená, že ostanú bez pacientov," poznamenal inštitút.

Vzhľadom na súčasné trendy sú podľa neho kľúčové následná, rehabilitačná a jednodňová starostlivosť. "Modelový príklad Banskobystrického samosprávneho kraja ukazuje, že už pri dnešnej štruktúre medicínskych služieb a správnom manažmente ostane v jednotlivých nemocniciach rovnaký počet pacientov a pacientiek. Bude si to však vyžadovať spoluprácu a zmeny. Na tieto zmeny sa budú musieť nachystať aj poisťovne, či už úpravou zmlúv, alebo postupným zavádzaním DRG ako platobného mechanizmu," doplnil.

Reforma a prerozdelenie hospitalizačných prípadov môžu podľa analýzy viesť k vyšším nárokom na záchrannú, dopravnú a vrtuľníkovú zdravotnú službu. "Avšak správne manažovanie pacientov hneď od začiatku pomôže znížiť objem sekundárnych (medzinemocničných) transportov," uviedol IZA. Poukázal na to, že bude treba zlepšiť stav pristávacích plôch v nemocniciach pre vrtuľníkovú záchranku. "Tie sú dnes vo väčšine nemocníc v žalostnom až nebezpečnom stave, všetky predpísané kritéria spĺňa iba šesť nemocníc," uzavrel.