Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analýza uvádza, že infekčné črevné choroby sa spájajú s pitnou vodou a jej potenciálnym znečistením.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – Ľudia, ktorí bývajú v meste, majú 1,8-násobne vyššiu šancu nakaziť sa črevnou infekciou. Vyplýva to z prvej analýzy vplyvov životného prostredia na zdravie obyvateľov Slovenska zameraného na infekčné črevné choroby. Výskum zverejnil Inštitút zdravotnej politiky (IZP).
Analýza uvádza, že infekčné črevné choroby sa spájajú s pitnou vodou a jej potenciálnym znečistením. Aj napriek tomu, že väčšina Slovákov má prístup ku kvalitnej pitnej vode, stále existuje množstvo zdrojov jej možnej kontaminácie. Z analýzy tiež vyplýva, že každé šieste úmrtie na Slovensku je spojené so životným prostredím. Ako najzávažnejšie environmentálne rizikové faktory uvádza znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, vystavovanie sa chemikáliám či zmeny klímy.
Infekčné črevné choroby sa podľa tvorcov analýzy najčastejšie prenášajú kontaminovanou pitnou vodou, jedlom alebo kontaktom s infikovanými osobami. Najčastejšie sa tieto choroby prejavujú hnačkou, horúčkou, kŕčmi a zvracaním. Štúdia IZP poukázala aj na to, že hoci Slovensko patrí medzi krajiny s veľkým množstvom kvalitných podzemných i povrchových zdrojov pitnej vody, evidovaných je takmer 1000 zdrojov environmentálnych záťaží, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie alebo prírodné prostredie, vrátane zdrojov pitnej vody.
Medzi sledované zdroje záťaží patria najmä skládky odpadu (51%), priemyselné objekty (15%), odkaliská, hnojiská (9%) a ďalšie zdroje. IZP hovorí aj o tom, že v SR bolo medzi rokmi 1998 až 2015 zaznamenaných celkovo 26 epidémií, pri ktorých bola zdrojom nákazy práve pitná voda. Iba v troch prípadoch pritom išlo o vodu z verejného vodovodu. Tvorcovia štúdie tvrdia, že "riziko kontaminácie pitnej vody je vyššie pre obyvateľov používajúcich domové studne, pri ktorých môže byť kontaminácia v prípade silných zrážok, záplav alebo pri haváriách kanalizácií veľmi rýchla". Konkrétne patria medzi patogény prenášané vodou baktérie rodu campylobacter, salmonely a cholery.
Úroveň pripojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu dosahuje 66 percent. Viac ako 60 percent obcí Slovenska je však úplne bez pripojenia. Podľa IZP "existuje preto predpoklad, že prevalencia infekčných črevných chorôb bude vyššia práve v oblastiach s nižšou úrovňou pripojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu".
Analýza uvádza, že infekčné črevné choroby sa spájajú s pitnou vodou a jej potenciálnym znečistením. Aj napriek tomu, že väčšina Slovákov má prístup ku kvalitnej pitnej vode, stále existuje množstvo zdrojov jej možnej kontaminácie. Z analýzy tiež vyplýva, že každé šieste úmrtie na Slovensku je spojené so životným prostredím. Ako najzávažnejšie environmentálne rizikové faktory uvádza znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, vystavovanie sa chemikáliám či zmeny klímy.
Infekčné črevné choroby sa podľa tvorcov analýzy najčastejšie prenášajú kontaminovanou pitnou vodou, jedlom alebo kontaktom s infikovanými osobami. Najčastejšie sa tieto choroby prejavujú hnačkou, horúčkou, kŕčmi a zvracaním. Štúdia IZP poukázala aj na to, že hoci Slovensko patrí medzi krajiny s veľkým množstvom kvalitných podzemných i povrchových zdrojov pitnej vody, evidovaných je takmer 1000 zdrojov environmentálnych záťaží, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie alebo prírodné prostredie, vrátane zdrojov pitnej vody.
Medzi sledované zdroje záťaží patria najmä skládky odpadu (51%), priemyselné objekty (15%), odkaliská, hnojiská (9%) a ďalšie zdroje. IZP hovorí aj o tom, že v SR bolo medzi rokmi 1998 až 2015 zaznamenaných celkovo 26 epidémií, pri ktorých bola zdrojom nákazy práve pitná voda. Iba v troch prípadoch pritom išlo o vodu z verejného vodovodu. Tvorcovia štúdie tvrdia, že "riziko kontaminácie pitnej vody je vyššie pre obyvateľov používajúcich domové studne, pri ktorých môže byť kontaminácia v prípade silných zrážok, záplav alebo pri haváriách kanalizácií veľmi rýchla". Konkrétne patria medzi patogény prenášané vodou baktérie rodu campylobacter, salmonely a cholery.
Úroveň pripojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu dosahuje 66 percent. Viac ako 60 percent obcí Slovenska je však úplne bez pripojenia. Podľa IZP "existuje preto predpoklad, že prevalencia infekčných črevných chorôb bude vyššia práve v oblastiach s nižšou úrovňou pripojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu".
