PREČÍTAJTE SI AJ: Izrael v reakcii na útoky z pásma Gazy nariadil mobilizáciu záložníkov

TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu izraelsko-arabského konfliktu od roku 1948.

14. mája 1948 - Koniec britského mandátu nad Palestínou. David Ben Gurion, predseda Židovskej národnej rady, vyhlásil nezávislý Izraelský štát.

15. mája 1948 - Prvá izraelsko-arabská vojna. V priebehu vojny sa podarilo Izraelu získať o polovicu väčšie územie, ako mal mať podľa rozhodnutia OSN.

29. október 1956 - Suezská kríza a druhá izraelsko-arabská vojna (Sinajská vojna). Izrael bojoval po boku Francúzska a Británie.

28. mája 1964 - Vznikla Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP).

5. júna 1967 - Tretia izraelsko-arabská vojna - tzv. Šesťdňová vojna, ktorú vyvolal Egypt. Izrael po nej okupoval aj ďalšie územia: Gaza, Sinaj, východná časť Jeruzalemu, Golanské výšiny, západný breh Jordánu.

22. novembra 1967 - Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 242, podľa ktorej mal Izrael opustiť jedno alebo viacero okupovaných území, za čo by ho všetky štáty regiónu uznali.

4. februára 1969 - Jásira Arafata vymenovali do čela OOP. Hnutie Fatah sa stalo súčasťou OOP.

17. septembra 1970 - Palestínsky vodca Arafat preniesol svoje sídlo do libanonského Bejrútu.

5. septembra 1972 - Palestínske komando zavraždilo 11 Izraelčanov na olympijských hrách v Mníchove.

6. októbra 1973 – Ďalšia izraelsko-arabská vojna - tzv. jomkippurská - sa začala útokom Egypta za podpory Sýrie a skončila víťazne pre Izrael.

28. novembra 1973 - Liga arabských štátov uznala OOP za jediného predstaviteľa palestínskeho ľudu.

22. novembra 1974 - Valné zhromaždenie OSN uznalo právo Palestínčanov "na suverenitu a národnú nezávislosť".

26. marca 1979 - Vo Washingtone podpísali izraelsko-egyptskú mierovú dohodu. Po podpise bol Sinajský polostrov vrátený naspäť Egyptu, o rok neskôr bol Jeruzalem vyhlásený za hlavné mesto Izraela.

6. októbra 1981 - V Káhire pri vojenskej prehliadke zavraždili egyptského prezidenta Anwara Sadata.

6. júna 1982 - Piata izraelsko-arabská vojna. Izraelská armáda podnikla libanonskú inváziu, čím donútila Arafata opustiť Bejrút.

7. decembra 1987 - Začiatok intifády, palestínskeho odporu bez zbraní, nazývanej aj "vzbura kameňov", na Izraelom okupovaných územiach v pásme Gazy, ktoré sa rozšírilo do oblastí západného brehu Jordánu a východného Jeruzalemu.

30. júla 1988 - Jordánsko sa vzdalo suverenity nad Predjordánskom v prospech OOP.

15. novembra 1988 - Palestínska národná rada uznala rezolúcie OSN č. 242 a 338 a vyhlásila v exile na územiach okupovaných Izraelom nezávislý Palestínsky štát s hlavným mestom Jeruzalemom.

13. decembra 1988 - Arafat a OOP sa verejne zriekli terorizmu ako spôsobu boja za palestínsky štát.

30. októbra 1991 - V Madride sa začala mierová izraelsko-arabská konferencia, na ktorej sa stretli zástupcovia Palestínčanov, Izraela, Jordánska a Sýrie, pod patronátom amerických a sovietskych predstaviteľov.

13. septembra 1993 - Jicchak Rabin a Jásir Arafat podpísali vo Washingtone v prítomnosti prezidenta USA Billa Clintona Deklaráciu princípov o autonómii na okupovaných územiach.

4. mája 1994 - Izrael a OOP v Káhire uzavreli dohodu o autonómii v pásme Gazy a okolí mesta Jericho.

25. júla 1994 - Oficiálne ukončili vojnový stav medzi Izraelom a Jordánskom.

29. augusta 1994 - Izrael a Palestínska samosprávna rada (PNA) podpísali dohodu o obmedzenej palestínskej autonómii na západnom brehu Jordánu.

26. októbra 1994 - Bola podpísaná mierová dohoda medzi Jordánskom a Izraelom v En Avrone (platnosť nadobudla od 10. novembra 1994).

27. augusta 1995 - Podpis dohody medzi Izraelom a PNA o rozšírení palestínskej autonómie na západnom brehu Jordánu na osem oblastí.

24. septembra 1995 - V egyptskom meste Taba uzavrel Izrael a OOP dohodu o rozšírení palestínskej autonómie v Predjordánsku, o samospráve na takmer všetkých čisto arabských územiach, na Západnom brehu a o palestínskych voľbách.

28. septembra 1995 - Rabin a Arafat podpísali vo Washingtone dohodu o rozšírení palestínskej autonómie v Predjordánsku.

4. novembra 1995 - Na mierovom zhromaždení v Tel Avive židovský extrémista Jigal Amir zavraždil Jicchaka Rabina. Napriek tomu sa za vlády nového izraelského premiéra Šimona Peresa začal odchod izraelských vojakov z miest na západnom brehu Jordánu.

20. januára 1996 - Prvé voľby do Palestínskej samosprávy v pásme Gazy a na Západnom brehu. Za prezidenta Palestínskej autonómie zvolili Jásira Arafata.

23. októbra 1998 - Izraelskí a palestínski predstavitelia podpísali spolu s americkým prezidentom Billom Clintonom v Bielom dome dočasnú mierovú dohodu. Na základe dohody mali byť z izraelských väzníc prepustené stovky palestínskych väzňov a z palestínskej charty sa mali vylúčiť výzvy na zničenie Izraela.

21. marca 2000 - Izrael odstúpil Palestíne 6,1 percenta územia Jordánska.

11. júla 2000 - Konal sa summit v Camp Davide za účasti prezidenta USA Billa Clintona, ktorý sa pokúsil sprostredkovať dohodu medzi Arafatom a izraelským premiérom Ehudom Barakom.

28. septembra 2000 - Vypukla druhá palestínska intifáda (povstanie). Zámienkou jej rozpútania bola návšteva vodcu izraelskej opozície Šarona v komplexe mešity al-Aksá na Chrámovej hore v Jeruzaleme.

20. marca 2002 - Izrael odmietol arabský mierový plán na urovnanie situácie na Blízkom východe.

29. marca 2002 - Izraelské tanky zaútočili na Arafatovo sídlo v Ramalláhu počas najrozsiahlejšej ofenzívy proti Palestínskej samospráve. Od decembra 2001 žil Arafat, zablokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu na západnom brehu Jordánu.

29. júna 2003 - Palestínske militantné skupiny Hamas a Islamský džihád vyhlásili trojmesačné prímerie. Prímerie vyhlásilo aj hnutie Fatah a s okamžitou platnosťou zastavilo útoky proti Izraelu. Prímerie bolo spolu so sťahovaním izraelských vojakov z pásma Gazy prvým krokom pri napĺňaní blízkovýchodného mierového plánu, tzv. cestovnej mapy.

30. júna 2003 - Izrael odovzdal Palestínčanom kontrolu nad prakticky celou diaľnicou, ktorá zo severu na juh prechádza pásmom Gazy. Izraelská armáda tiež odovzdala kontrolu nad východnou časťou cestného hraničného priechodu Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy.

2. augusta 2003 - Ozbrojené krídlo organizácie Fatah, Brigády mučeníkov al-Aksá, oznámilo, že prerušuje prímerie.

19. novembra 2003 – BR OSN schválila rezolúciu č. 1515. Podľa dokumentu sa na základe mierového plánu mal vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt a v oblasti by mali vzniknúť dva štáty. Palestínska autonómia vyzvala OSN na uvalenie sankcií na Izrael za to, že odmietala realizovať mierový plán známy ako "cestovná mapa".

22. marca 2004 - Duchovný vodca radikálnej palestínskej organizácie Hamas, šejk Ahmad Jásin, bol zabitý počas izraelského náletu na mesto Gaza.

17. apríla 2004 - Bol zabitý šéf radikálnej organizácie Hamas Abdal Azíz Rantísí.

26. októbra 2004 - Izraelský parlament schválil plán premiéra Ariela Šarona na stiahnutie židovských vojakov a osadníkov z pásma Gazy a častí Predjordánska najneskoršie do jesene roku 2005.

11. novembra 2004 – V Paríži zomrel Jásir Arafat.

8. februára 2005 - Ukončenie protiizraelských násilností po viac ako štyroch rokoch palestínskeho povstania (intifády) oznámil na blízkovýchodnom summite v egyptskom Šarm aš-Šajchu palestínsky prezident Mahmúd Abbás. V komuniké najvyššieho politického predstaviteľa Palestínčanov sa uvádzalo, že sa na tom dohodli s premiérom židovského štátu Šaronom. Ten odmietol vyhlásiť "vzájomné prímerie" s Palestínčanmi.

16. marca 2005 - Izrael oficiálne odovzdal predjordánske mesto Jericho, z ktorého sa predtým stiahli všetci vojaci židovskej armády, do správy Palestínskej autonómie.

14. augusta 2005 - Zatvorením hraníc Izrael začal o polnoci miestneho času s evakuáciou 21 židovských osád z pásma Gazy.

12. septembra 2005 - Príslušníci palestínskych bezpečnostných síl vstúpili po odchode izraelských vojakov do ôsmich z celkového počtu 21 opustených židovských osád v pásme Gazy.

17. júna 2007 - Palestínsky prezident Abbás vydal prezidentský dekrét, ktorým postavil mimo zákon islamistické hnutie Hamas a jeho ozbrojené krídlo.

27. decembra 2008 - Vojenskú ofenzívu v Gaze začal Izrael s tým, že chcel ukončiť ostreľovanie krajiny islamistickými militantmi vrátane palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy.

5. mája 2009 - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predstavil svoj program na dosiahnutie mieru s Palestínčanmi v "troch rovinách", ktoré kladú dôraz na politickú, hospodársku a bezpečnostnú zložku.

9. augusta 2009 - Palestínske hnutie Fatah sa v novom programe vyslovilo za odpor voči izraelskej okupácii "všetkými prostriedkami".

21. novembra 2012 - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun naliehal na Izrael a militantné palestínske hnutie Hamas, aby dodržali sľuby prímeria z dohody, ktorá o 20.00 h SEČ nadobudla platnosť a ukončila osemdňový konflikt v pásme Gazy.

3. apríla 2014 - Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že izraelsko-palestínske rozhovory sa ocitli v kritickom bode. Vyzval lídrov oboch strán, aby našli kompromis nevyhnutný na pokročenie v mierovom procese.

30. októbra 2014 - Švédska vláda oficiálne uznala Palestínu ako štát. Švédsko sa tak stalo prvou západoeurópskou krajinou, ktorá pristúpila k takémuto kroku.

8. marca 2015 - Izrael sa vzhľadom na aktuálnu situáciu na Blízkom východe nestiahne zo Západného brehu ani z východného Jeruzalema. Vyhlásil to izraelský premiér Benjamin Netanjahu, čím prakticky vylúčil zriadenie palestínskeho štátu.

23. decembra 2016 - Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu, ktorá požaduje od Izraela zastavenie osídľovania okupovaného Predjordánska.

15. januára 2017 - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opísal blízkovýchodnú mierovú konferenciu v Paríži za "posledné záchvevy včerajšieho sveta". Cieľom medzinárodnej konferencie je pokúsiť sa naštartovať mierové rozhovory medzi Izraelom a Palestínčanmi.

6. decembra 2017 - Americký prezident Donald Trump v Bielom dome vyhlásil, že USA uznávajú Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela.

20. februára 2018 - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás požiadal o plné členstvo v Organizácii Spojených národov (OSN) pre Palestínu. Urobil tak v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN.

14. júla 2018 - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil, že budovanie židovských osád je v súčasnosti hlavným problémom Palestíny.

28. januára 2020 – Americký prezident Donald Trump oznámil kľúčové body tzv. dohody storočia - plán mierového urovnania palestínsko-izraelského konfliktu.

30. januára 2020 - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ocenil mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ ako novú príležitosť.

11. februára 2020 - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) povedal, že svet by mal odmietnuť mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ.

15. septembra 2020 - Palestínsky vodca Mahmúd Abbás je presvedčený, že mier na Blízkom východe nastane len vtedy, ak sa Izrael stiahne z okupovaných území.

7. apríla 2021 - Spojené štáty budú Palestínčanom opäť poskytovať pomoc, ktorú zrušila administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

17. mája 2021 - USA už tretíkrát v priebehu týždňa zablokovali prijatie spoločného vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN požadujúceho zastavenie izraelsko-palestínskych násilností a ochranu civilistov.

21. mája 2021 - Po 11 dňoch ostreľovania začalo platiť dlho očakávané zastavenie paľby medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.

29. januára 2023 - Pápež František odsúdil najnovšiu vlnu násilností na Blízkom východe. Obe strany izraelsko-palestínskeho konfliktu vyzval, aby hľadali mierové riešenie.

20. marca 2023 - Izraelský minister financií Bezalel Smotrič vyhlásil, že "neexistujú žiadni Palestínčania, pretože neexistuje palestínsky národ".

3. júla 2023 - Najmenej sedem Palestínčanov zahynulo a desiatky utrpeli zranenia počas rozsiahlej operácie izraelskej armády v predjordánskom meste Džanín.