Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To, ako sa bude s EF nakladať budúci rok, musí rozhodnúť minister financií Igor Matovič (OĽANO) spolu s envirorezortom. Budaj verí, že nájdu rozumnejšie používanie fondu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. novembra (TASR) - Environmentálny fond (EF) je dlhodobo používaný hlavne vládou. Sedemdesiat percent peňazí z fondu je rezervou štátnej pokladnice a tie sa vôbec nepoužívajú. Vďaka nim má Slovensko lepšie parametre rozpočtu, nemá taký deficit a lepšie si tak požičiava na trhoch. Na tlačovej konferencii to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) v reakcii na výsledky kontroly Envirofondu Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR.
NKÚ konštatuje, že Slovensko neplní európske odporúčanie investovať minimálne 50 percent ziskov z predaja emisií na zelené ciele a v kontrolovaných rokoch sme dosiahli priemerne úroveň 14 percent. Budaj hovorí, že v lepšom prípade posúvajú hranicu na 30 percent. "Ešte aj tieto peniaze sa buď využívajú ako peniaze, ktoré držia štátny rozpočet, alebo teraz najnovšie sa žiada, aby sa rozdali veľkopodnikateľom, ktorí majú problémy s rastom cien energie," podotkol Budaj. Zatiaľ diskusie o tejto téme neodmieta.
To, ako sa bude s EF nakladať budúci rok, musí rozhodnúť minister financií Igor Matovič (OĽANO) spolu s envirorezortom. Budaj verí, že nájdu rozumnejšie používanie fondu.
Budaj trvá na svojich vyjadreniach, že EF nie je bankomat. Malo by sa podľa neho pokračovať v projektoch rozvíjania vodovodov a kanalizácií. "Obce boli zvyknuté, že im idú peniaze. To nechcem zastaviť, lebo Slovensko má infringementy pre nízku sieť kanalizačných a vodovodných infraštruktúr," skonštatoval minister.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa stotožňuje s vyjadreniami NKÚ v súvislosti s nedostatočným potenciálom využívania financií a netransparentným systémom hodnotenia žiadostí na Envirofonde. Podľa rezortu ide o problémy predchádzajúcich vlád. "Nové vedenie Environmentálneho fondu pripravilo výrazné zrýchlenie čerpania peňazí na projekty samospráv najpostihnutejších znečistením životného prostredia, obzvlášť pri dobudovaní vodovodnej a kanalizačnej siete. Základom toho je nastaviť transparentné pravidlá a dôsledne kontrolovať využívanie financií," uviedlo tlačové oddelenie MŽP.
Budaj tiež zdôraznil, že Envirofond bude transparentnejší, spravodlivejší a dostupnejší. "Vládny kabinet začiatkom novembra tohto roku schválil legislatívnu zmenu z dielne MŽP, ktorá novelizuje zákon o Environmentálnom fonde a tiež zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Po schválení parlamentom bude poskytovanie dotácií z Envirofondu jednoduchšie a prehľadnejšie," dodalo tlačové oddelenie.
NKÚ tvrdí, že Envirofond, ktorý financuje projekty ochrany životného prostredia, je málo efektívny a má tiež rezervy v transparentnosti, napríklad pri zverejňovaní výziev, či pri hodnotení projektov. A tiež že viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, pasívne kumuloval na svojom účte a len malú časť rozdelil oprávneným žiadateľom.
NKÚ konštatuje, že Slovensko neplní európske odporúčanie investovať minimálne 50 percent ziskov z predaja emisií na zelené ciele a v kontrolovaných rokoch sme dosiahli priemerne úroveň 14 percent. Budaj hovorí, že v lepšom prípade posúvajú hranicu na 30 percent. "Ešte aj tieto peniaze sa buď využívajú ako peniaze, ktoré držia štátny rozpočet, alebo teraz najnovšie sa žiada, aby sa rozdali veľkopodnikateľom, ktorí majú problémy s rastom cien energie," podotkol Budaj. Zatiaľ diskusie o tejto téme neodmieta.
To, ako sa bude s EF nakladať budúci rok, musí rozhodnúť minister financií Igor Matovič (OĽANO) spolu s envirorezortom. Budaj verí, že nájdu rozumnejšie používanie fondu.
Budaj trvá na svojich vyjadreniach, že EF nie je bankomat. Malo by sa podľa neho pokračovať v projektoch rozvíjania vodovodov a kanalizácií. "Obce boli zvyknuté, že im idú peniaze. To nechcem zastaviť, lebo Slovensko má infringementy pre nízku sieť kanalizačných a vodovodných infraštruktúr," skonštatoval minister.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa stotožňuje s vyjadreniami NKÚ v súvislosti s nedostatočným potenciálom využívania financií a netransparentným systémom hodnotenia žiadostí na Envirofonde. Podľa rezortu ide o problémy predchádzajúcich vlád. "Nové vedenie Environmentálneho fondu pripravilo výrazné zrýchlenie čerpania peňazí na projekty samospráv najpostihnutejších znečistením životného prostredia, obzvlášť pri dobudovaní vodovodnej a kanalizačnej siete. Základom toho je nastaviť transparentné pravidlá a dôsledne kontrolovať využívanie financií," uviedlo tlačové oddelenie MŽP.
Budaj tiež zdôraznil, že Envirofond bude transparentnejší, spravodlivejší a dostupnejší. "Vládny kabinet začiatkom novembra tohto roku schválil legislatívnu zmenu z dielne MŽP, ktorá novelizuje zákon o Environmentálnom fonde a tiež zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Po schválení parlamentom bude poskytovanie dotácií z Envirofondu jednoduchšie a prehľadnejšie," dodalo tlačové oddelenie.
NKÚ tvrdí, že Envirofond, ktorý financuje projekty ochrany životného prostredia, je málo efektívny a má tiež rezervy v transparentnosti, napríklad pri zverejňovaní výziev, či pri hodnotení projektov. A tiež že viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, pasívne kumuloval na svojom účte a len malú časť rozdelil oprávneným žiadateľom.
