Bratislava 16. novembra (TASR) – Máme slobodu, akú sme pred novembrom 1989 chceli. Viac občianskych práv, možnosť klásť otázky mocipánom, mať o ich činnosti informácie a meniť vládnucu moc prostredníctvom slobodných volieb. V rozhovore pre TASR to povedal Ján Budaj, jedna z tvárí Novembra '89 a súčasný poslanec bratislavského zastupiteľstva. "Nakoľko to ale občania aj skutočne berú do svojich rúk, to sa už rozhodujú sami," pripomína. Aj dnes podľa neho na zmenu k lepšiemu treba nájsť odvahu, prekonať znechutenie a občas aj vyjsť do ulíc.

Keď prišiel november '89, nebolo podľa Budaja jednoduché nájsť dosť odhodlaných ľudí, ktorí by verili, že opäť neprídu ruské tanky. "Mnohí Česi a Slováci mali po potlačení maďarskej vzbury, Solidarity v Poľsku či Dubčekovej reformy názor, že Moskva napokon vždy zasiahne oceľovou päsťou," hovorí. Napriek tomu občania prekonali strach a v novembri 1989 žiadali slobodu aj napriek hrozbe, že komunistický režim rozmliaždi svojich odporcov. "Odchádzali sme na námestia s tým, že sa už nevrátime domov. Skutoční víťazi sú ale občania, ktorí sa zasadili za zmenu. Vďaka nim sme nezostali na námestiach sami. Ľudia vtedy pochopili, že je to historický okamih, kedy už nemôžu zostať doma, bez ohľadu na to, ako to dopadne."

O nežnej revolúcii Budaj hovorí ako o dejinnom zázraku. Komunisti mali primálo odvahy na priveľké množstvo ľudí a hoci by boli zasiahli násilím, moc by si nepredĺžili na dlhý čas. Sovietsky zväz by ich už neochránil. "Na začiatku 20. storočia boli Slováci nevšímavou menšinou v jednom zaostalom mocnárstve. Na jeho konci dokázali uskutočniť spontánnu občiansku revoltu zdola, ktorá artikulovala politické požiadavky občianstva zreteľne a nedvojznačne. Tá generácia zažila svoj úspešný príbeh," spomína. Na dnešné výzvy musí podľa neho odpovedať dnešná generácia.

Štrnganie kľúčov by sa podľa Budaja zopakovalo aj dnes, ak by sa politici pokúsili obmedziť ľuďom ich slobodu. "Každé jedno z víťazstiev dosiahnutých v novembri 1989 21. storočie znova preskúša. Vždy sa nájdu tí, ktorí budú chcieť oslabovať demokratickú kontrolu moci. Vždy sa v politike nájdu ľudia, ktorí chcú obchádzať zákony a získať niečo, čo im nepatrí. Rovnako ale musí trvať aj úsilie o spravodlivosť a slušnosť, tá výzva je rovnaká," pripomína Budaj. Hovorí aj o tohtoročných demonštráciách kvôli prevládajúcej korupcii, ktorá vznikla napriek tomu, že novembrové politické reprezentácie vytvorili demokratické mechanizmy. "Dnes za občiansku nespokojnosť, našťastie, nehrozia žiadne politické procesy, ale to neznamená, že všetko je na tácke a bez námahy."

Na otázku TASR, čo sa pred 23 rokmi mohlo udiať inak a lepšie, Budaj odpovedá: "Mnohé. Ale tieto hodnotenia ex post, keď už minulosť poznáme, sú k ničomu. Po rokoch už o sebe každý vieme, ako by sa dali obísť nástrahy a omyly, a ako by sme mohli konať, ak by sme vedeli to, čo vieme dnes." Pripomenul však, že namiesto rokovaní o postoch pri prechodnej moci mali byť prvoradé slobodné voľby.

Život ľudí po revolúcii a dnes sa podľa Budaja líši a v mnohom je zložitejší. "Znášame napríklad veľkú konkurenciu na trhu práce, zvýšil sa existenčný tlak na výkonnosť, vlády nedosiahli rozvoj podnikania domácich ľudí, nevyrovnali medziregionálne rozdiely, nevšímali si slabších, alebo starých," vymenúva. Mnohé politické programy uplynulých dvoch desaťročí sú už dnes podľa neho prežité a politika dnes má čo naprávať.