Bratislava 4. augusta (TASR) – Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR bude stáť na strane verejného záujmu, zákona a smerovať k plneniu dlhodobo odkladaných záväzkov Slovenska v oblasti životného prostredia. Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) to uviedol v súvislosti s názorom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), že by sa povinnosť zabezpečiť separovanie kuchynského odpadu mala z dôvodu nepripravenosti samospráv i celého systému minimálne o rok odložiť.

Budaj oznámil, že v stredu (5. 8.) sa uskutoční na túto tému plánované stretnutie zástupcov ministerstva a samosprávnej organizácie. Uisťuje, že si vypočuje názor ZMOS-u, od združenia však očakáva, že sa k veci nebude stavať podľa toho, že štát dlhodobo odkladal implementáciu povinností týkajúcich sa separovaného zberu. "Nie sú na mieste argumenty, že už sme si zvykli na to, že vláda nedodrží záväzky, a preto sme sa nepripravovali," povedal Budaj.

Súhlasí s názorom samospráv i organizácií v oblasti odpadového hospodárstva, že model separovaného zberu potrebuje reformy. "Pracujeme na nich a predstavíme ich na jeseň, no ani to nebránilo samosprávam sa pripravovať na separovaný zber kuchynských zvyškov," zdôraznil. Poukázal tiež na to, že v novele zákona o poplatkoch za uloženie odpadu ministerstvo ráta so subvenciami pre mestá a obce, plniace povinnosť separovať komunálny bioodpad. "My im teda radi pomôžeme, no tá organizácia je skutočne na obciach," zdôraznil Budaj. Podľa ministra by sa nová povinnosť nemala premietnuť do zvýšenia poplatku pre obyvateľov. "Doteraz triedenie viedlo k tomu, že sa znižoval objem odpadu v smetných nádobách, za ktoré si ľudia platia,“ argumentoval očakávanie, že poplatok sa minimálne udrží na rovnakej úrovni.

ZMOS na utorkovej tlačovej konferencii oznámil, že povinnosť samospráv zabezpečiť separovanie kuchynského odpadu by sa mala minimálne o rok posunúť, aby sa nastavili pravidlá, ktorá urobia systém reálne funkčným. Výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány v tejto súvislosti poukázal na nevyhnutné zabezpečenie technických kapacít na triedenie, za nedoriešený považuje aj systému bezpečného prevozu i samotného zhodnotenia kuchynského bioodpadu.

Podľa riaditeľa jednej z najväčších organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) Michala Sebíňa je pred spustením novej povinnosti v systéme triedeného zberu odpadu potrebné navyše vyriešiť problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho súčasné fungovanie. Konkretizoval problém s výrobcami, ktorí si neplnia povinnosť finančne sa podieľať na financovaní separovania, a s tým súvisiace riziko ekonomickej udržateľnosti systému.

Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Podľa analýzy pripadá ročne na Slováka 100 kilogramov (kg) potravinového odpadu, denne 0,27 kg potravinového odpadu.