Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektorí členovia NR SR totiž podmieňujú svoj hlas za zrušenie Mečiarových amnestií zrušením aj Kováčových milostí.
Autor TASR
Bratislava 17. januára (TASR) - Ak príde na stôl návrh na zrušenie milostí exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi pre kauzu Technopol, navrhovatelia zrušenia amnestií Vladimíra Mečiara sú pripravení vyhovieť a rozšíriť svoj návrh. Na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR to dnes deklaroval poslanec OĽaNO-NOVA Ján Budaj. Niektorí členovia NR SR totiž podmieňujú svoj hlas za zrušenie Mečiarových amnestií zrušením aj Kováčových milostí.
Na takýto krok je potrebných aspoň 90 hlasov, Smer-SD a SNS však tvrdia, že amnestie sú nezrušiteľné. Aj preto Budajov návrh na výbore neprešiel. Hlasovala zaň opozícia aj Peter Kresák (Most-Híd), keďže však ide o zmenu ústavy, potrebná bola až trojpätinová väčšina. Poslanci Smeru-SD a SNS sa však zdržali. "Nikto iný, len poslanci majú možnosť uzavrieť tento príbeh. Zrušme túto škvrnu," apeloval Budaj, podľa ktorého tieto amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu.
Parlament ešte koncom roka 2016 odsúdil akt zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny z 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno SR. Parlament tiež odsúdil amnestie vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.
"Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Ing. Michala Kováča ml. do cudziny. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády Vladimíra Mečiara," píše sa v deklarácii. Opozícia chcela do textu doplniť vetu, že "NR SR vyjadruje vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii." Väčšina pléna však návrh nepodporila.
Opozícii však deklarácia nestačí a trvá na zrušení amnestií. to by podľa nich umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá deklaráciu parlamentu predkladala, tvrdí, že vždy bola za zrušenie amnestií a hlasovala by za to aj v súčasnosti. "Je to politická deklarácia bez nejakých právnych konzekvencií a nemá ani žiaden priamy dosah na pozície jednotlivých strán či poslancov vo vzťahu k návrhom na ich zrušenie. Viem sa vecne stotožniť s týmto návrhom deklarácie. Politické odsúdenie amnestií je ten akt, na ktorom sa dokáže nájsť zhoda väčšiny parlamentu. Na ich zrušenie zjavne ešte nie," dodala.
Ondrej Dostál (SaS) označil deklaráciu za prázdne gesto. "Odsúdiť po 18 rokoch, že sa niečo stalo, to nemá žiaden väčší význam. Prezident Andrej Kiska sa obrátil na všetkých poslancov a v súvislosti s úmrtím Michala Kováča na nich apeloval, aby niečo urobili s dôsledkami hanebných činov, ako je zavlečenie prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša. Okrem pomenovania krívd je potrebné ich aj napraviť, deklarácia ich len pomenúva," povedal Dostál.
Mečiarove amnestie, ktoré sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda, majú poslanci na stole už šiestykrát. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša. O zrušenie amnestií sa neúspešne roky pokúšalo KDH. Opozícii vtedy chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.
Na takýto krok je potrebných aspoň 90 hlasov, Smer-SD a SNS však tvrdia, že amnestie sú nezrušiteľné. Aj preto Budajov návrh na výbore neprešiel. Hlasovala zaň opozícia aj Peter Kresák (Most-Híd), keďže však ide o zmenu ústavy, potrebná bola až trojpätinová väčšina. Poslanci Smeru-SD a SNS sa však zdržali. "Nikto iný, len poslanci majú možnosť uzavrieť tento príbeh. Zrušme túto škvrnu," apeloval Budaj, podľa ktorého tieto amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu.
Parlament ešte koncom roka 2016 odsúdil akt zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny z 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno SR. Parlament tiež odsúdil amnestie vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.
"Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Ing. Michala Kováča ml. do cudziny. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády Vladimíra Mečiara," píše sa v deklarácii. Opozícia chcela do textu doplniť vetu, že "NR SR vyjadruje vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii." Väčšina pléna však návrh nepodporila.
Opozícii však deklarácia nestačí a trvá na zrušení amnestií. to by podľa nich umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá deklaráciu parlamentu predkladala, tvrdí, že vždy bola za zrušenie amnestií a hlasovala by za to aj v súčasnosti. "Je to politická deklarácia bez nejakých právnych konzekvencií a nemá ani žiaden priamy dosah na pozície jednotlivých strán či poslancov vo vzťahu k návrhom na ich zrušenie. Viem sa vecne stotožniť s týmto návrhom deklarácie. Politické odsúdenie amnestií je ten akt, na ktorom sa dokáže nájsť zhoda väčšiny parlamentu. Na ich zrušenie zjavne ešte nie," dodala.
Ondrej Dostál (SaS) označil deklaráciu za prázdne gesto. "Odsúdiť po 18 rokoch, že sa niečo stalo, to nemá žiaden väčší význam. Prezident Andrej Kiska sa obrátil na všetkých poslancov a v súvislosti s úmrtím Michala Kováča na nich apeloval, aby niečo urobili s dôsledkami hanebných činov, ako je zavlečenie prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša. Okrem pomenovania krívd je potrebné ich aj napraviť, deklarácia ich len pomenúva," povedal Dostál.
Mečiarove amnestie, ktoré sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda, majú poslanci na stole už šiestykrát. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša. O zrušenie amnestií sa neúspešne roky pokúšalo KDH. Opozícii vtedy chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.
