Bratislava 25. marca (TASR) – Sviečková manifestácia prelomila dovtedajšie tabu, že demonštrovať proti praktikám komunistického režimu na verejnosti sa nedá. Naopak, dokázala, že to ide a dodala tým kresťanskému i občianskemu disentu veľkú energiu do ďalšieho obdobia. Na Bratislavský Veľký piatok, ako označili pokojné sviečkové zhromaždenie 25. marca 1988 v hlavnom meste, si pri príležitosti 30. výročia tejto akcie spomína jeden z jej hlavných organizátorov – Ján Čarnogurský.

Jeden z významných predstaviteľov tzv. podzemnej cirkvi, ktorá stála za sviečkovým zhromaždením, je presvedčený, že významným impulzom a motivačným faktorom pre zorganizovanie takejto masovej akcie, bol úspech pri výzve za 31 požiadaviek moravských katolíkov, ktorá v roku 1987 formulovala požiadavky za náboženskú slobodu v bývalom Československu. "Pod túto výzvu sa podpísalo pol milióna ľudí, pričom dve tretiny z toho boli zo Slovenska," zaspomínal Čarnogurský. "Hnutiu tzv. podzemnej cirkvi to dokázalo, že je v tej dobe už naozaj veľmi dobre organizované, zároveň však to bol signál k tomu, že je potrebné urobiť niečo iné, ako podpisovú akciu, či samizdatové šírenie myšlienok protestujúcich voči režimu," upozornil.

Priamym impulzom sa stala výzva Svetového kongresu Slovákov (SKS) zorganizovať v zahraničí, ale i priamo na Slovensku, zhromaždenie poukazujúce na náboženskú neslobodu a represie komunistov voči cirkvi. "So zašifrovaným listom sa na mňa s touto výzvou obrátil Marián Šťastný, podpredseda SKS. Ten vlastne aj určil deň, v ktorom sa na viacerých miestach majú konať takéto zhromaždenia," pripomenul Čarnogurský.

Výzvu na zhromaždenie spísal Čarnogurský spolu s Františkom Mikloškom. Práve on, ako človek, ktorý sa dovtedy neangažoval v politike, sa stal aj oficiálnym zvolávateľom a hlavným organizátorom zhromaždenia. "Toto malo zabrániť prípadným snahám spolitizovať celú akciu," ozrejmil Čarnogurský.

Po celom Slovensku rozšírili informáciu o zhromaždení členovia Spoločenstva Fatima, informovali o nej aj zahraničné vysielače, ako Hlas Ameriky či Slobodná Európa. Na Hviezdoslavovo námestie, resp. i do uličiek v okolí pritiahla výzva podľa relevantných záznamov približne desaťtisíc ľudí. Samotní Čarnogurský ani Mikloško na námestí neboli. "Deň predtým i v samotný piatok nás predvolali na výsluch, v deň zhromaždenia nás v policajnej cele v bratislavskej Dúbravke držali celý deň, Františka Mikloška i ďalšie štyri dni,“ pripomenul Čarnogurský.

Aj s odstupom času si cení odvahu ľudí, ktorí na zhromaždenie prišli. Poukázal i na to, že sviečková manifestácia sa stala tiež dôležitým mementom pre pozíciu režimu v komunistickom štáte. "Ako som sa neskôr dozvedel priamo z eštébáckych kruhov, bolo to pre nich niečo nové, s čím sa dovtedy ešte nestretli. Nevedeli, ako sa na to pripraviť, ako na to majú reagovať. Samotná účasť ľudí vyvolala aj v ich radoch rešpekt ku kresťanskej podzemnej opozícii," uviedol jeden z iniciátorov masového protestu.