Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Červenák chcel rozprávať príbehy prostredníctvom slov či obrázkov od chvíle, keď prvýkrát videl film Súboj titanov a prečítal si knihu Stratený svet.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Juraj Červenák chcel rozprávať príbehy prostredníctvom slov či obrázkov od chvíle, keď prvýkrát videl film Súboj titanov a prečítal si knihu Stratený svet. Kniha je podľa jeho slov vždy výsledkom mnohomesačnej, ak nie mnohoročnej práce, takže držať toto „dieťa“ konečne v rukách dáva pocit radosti, vzrušenia a nesmiernej úľavy, že sa to podarilo. Zároveň sú to však aj obavy, ako knihu prijmú čitatelia. V prípade jeho prvej knihy prevládali tie obavy.
„Pri pohľade na rebríčky predajnosti je jasné, že záujem o slovenskú literatúru a slovenských autorov je, a značný. Samozrejme, na dlhšiu debatu by bolo, akým žánrom a akej kvalite dáva slovenský čitateľ prednosť. Ja čítam iba žánrovú literatúru, napríklad thrillery Jozefa Kariku a Petra Adameckého, niečo málo sci-fi a fantasy, v mnohých prípadoch je badateľný vzostup a približovanie sa svetovej kvalite pri zachovaní lokálnych tém a špecifík. Mám dojem, že slovenskej beletrii chýba akási základná radosť z rozprávania príbehu. Že sme ešte nestriasli tú socialistickú kliatbu nutnosti 'smrteľne vážne rozprávať o veľkých ideách a hodnotách'. Navyše ani to nám nejde, často z toho vychádzajú banality,“ povedal pre TASR spisovateľ.
„O súčasnej slovenskej poézii neviem vôbec nič. Sledujem iba tzv. oddychové žánre, ktoré sa u nás tešia čoraz väčšej obľube, ale stále sú takpovediac v plienkach. Ešte len hľadáme novodobého majstra detektívky, thrilleru, historického alebo dobrodružného románu. Takého, ktorý by sa dal aj vyviezť a zarezonoval by aj v európskej konkurencii,“ doplnil Červenák.
Nevynechal ani detskú literatúru a povinné čítanie. "Detská literatúra vychádza v hojnom počte, ale chýba v nej viac výrazných počinov, ako sú napríklad Mimi a Líza. Často ide o spotrebný tovar, ktorý sa vydáva len preto, že sa knihy pre deti dobre predávajú. Povinné čítanie som ja osobne z duše neznášal, pretože ma oberalo o čas, ktorý som chcel venovať čítaniu kníh podľa vlastného výberu. Nezavrhoval by som tento koncept úplne, ale dosť pochybujem, že nejaký mladý človek začne mať rád literatúru, resp. pochopí jej čaro, ak ho do toho budeme nútiť,“ dodal.
Juraj Červenák (1974, Žiar nad Hronom) žije s rodinou v Banskej Štiavnici. Prvá kniha mu vyšla v roku 1993, od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom. Získal viacero žánrových ocenení a jeho knihy pravidelne vychádzajú v češtine a poľštine, publikoval však aj v ruštine či angličtine. Presadil sa najmä ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi (série Černokňažník, Bohatier, Bivoj), v posledných románoch sa viac prikláňa k čisto historickej tematike. Obdobie protitureckých vojen spracoval v epickom cykle Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Svoju lásku k histórii a detektívnemu žánru autor spojil v príbehoch o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi. V Slovarte vyšli tri časti - Mŕtvy na Pekelnom vrchu (2013), Krv prvorodených (2014), Ohnivé znamenie (2015). Štvrtý prípad s názvom Diabol v zrkadle situoval do Viedne.
„Pri pohľade na rebríčky predajnosti je jasné, že záujem o slovenskú literatúru a slovenských autorov je, a značný. Samozrejme, na dlhšiu debatu by bolo, akým žánrom a akej kvalite dáva slovenský čitateľ prednosť. Ja čítam iba žánrovú literatúru, napríklad thrillery Jozefa Kariku a Petra Adameckého, niečo málo sci-fi a fantasy, v mnohých prípadoch je badateľný vzostup a približovanie sa svetovej kvalite pri zachovaní lokálnych tém a špecifík. Mám dojem, že slovenskej beletrii chýba akási základná radosť z rozprávania príbehu. Že sme ešte nestriasli tú socialistickú kliatbu nutnosti 'smrteľne vážne rozprávať o veľkých ideách a hodnotách'. Navyše ani to nám nejde, často z toho vychádzajú banality,“ povedal pre TASR spisovateľ.
„O súčasnej slovenskej poézii neviem vôbec nič. Sledujem iba tzv. oddychové žánre, ktoré sa u nás tešia čoraz väčšej obľube, ale stále sú takpovediac v plienkach. Ešte len hľadáme novodobého majstra detektívky, thrilleru, historického alebo dobrodružného románu. Takého, ktorý by sa dal aj vyviezť a zarezonoval by aj v európskej konkurencii,“ doplnil Červenák.
Nevynechal ani detskú literatúru a povinné čítanie. "Detská literatúra vychádza v hojnom počte, ale chýba v nej viac výrazných počinov, ako sú napríklad Mimi a Líza. Často ide o spotrebný tovar, ktorý sa vydáva len preto, že sa knihy pre deti dobre predávajú. Povinné čítanie som ja osobne z duše neznášal, pretože ma oberalo o čas, ktorý som chcel venovať čítaniu kníh podľa vlastného výberu. Nezavrhoval by som tento koncept úplne, ale dosť pochybujem, že nejaký mladý človek začne mať rád literatúru, resp. pochopí jej čaro, ak ho do toho budeme nútiť,“ dodal.
Juraj Červenák (1974, Žiar nad Hronom) žije s rodinou v Banskej Štiavnici. Prvá kniha mu vyšla v roku 1993, od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom. Získal viacero žánrových ocenení a jeho knihy pravidelne vychádzajú v češtine a poľštine, publikoval však aj v ruštine či angličtine. Presadil sa najmä ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi (série Černokňažník, Bohatier, Bivoj), v posledných románoch sa viac prikláňa k čisto historickej tematike. Obdobie protitureckých vojen spracoval v epickom cykle Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Svoju lásku k histórii a detektívnemu žánru autor spojil v príbehoch o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi. V Slovarte vyšli tri časti - Mŕtvy na Pekelnom vrchu (2013), Krv prvorodených (2014), Ohnivé znamenie (2015). Štvrtý prípad s názvom Diabol v zrkadle situoval do Viedne.
