Súčasný stav v oblasti zapojenia rómskych detí do predprimárneho vzdelávania nepomôže zlepšiť zákonná povinnosť, tvrdí ombudsmanka.
Autor TASR
Bratislava 10. marca – Súčasný stav v oblasti zapojenia rómskych detí do predprimárneho vzdelávania nepomôže zlepšiť zákonná povinnosť, ale vytvorenie takých podmienok v predškolskej príprave, ktoré budú rómskych rodičov motivovať, aby svoje deti chceli dať do škôlok. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová to uviedla dnes na okrúhlom stole, ktorý zorganizovalo občianske združenie Romano Kher (Rómsky dom) na tému potreby predprimárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová reagovala na minulotýždňové vyhlásenie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka, ktorý v rámci konferencie navrhol zaviesť povinnú predškolskú prípravu pre rómske deti od troch rokov. "Dieťa tri roky pobudne v materskej škole a pripraví sa na vstup na základnú školu, nadobudne zručnosti a vedomosti," vysvetlil Pollák svoj návrh minulý týždeň na konferencii Vzdelávanie – Kľúč k integrácii. Povinnosť absolvovať materskú školu by z pohľadu Polláka mohla vyriešiť súčasnú situáciu, keď veľa rómskych detí zlyháva v prvých ročníkoch na základnej škole z dôvodu jazykovej bariéry alebo nedostatku potrebných vedomostí a zručností.
Dubovcová si myslí, že zákonná povinnosť by mohla vyvolať odpor, riešenie vidí skôr v zlepšení celkového stavu predškolského vzdelávania a výchovy, a to nielen v prostredí materských škôl. V tejto súvislosti považuje za hlavnú úlohu prácu s verejnou mienkou. "Je potrebné dospieť k tomu, aby v rámci väčšinovej verejnej mienky prevládal názor, že prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu je naozaj potrebný a je v prospech celej spoločnosti," zdôraznila Dubovcová. Poznamenala, že ešte stále v tejto oblasti existujú predsudky, napríklad o údajnej neochote rómskych matiek dávať deti do škôlky.
Ján Hero z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v tejto súvislosti uviedol, že dilema medzi zavedením či nezavedením povinnosti predprimárneho vzdelania tu bola aj v minulosti. Zopakoval slová splnomocnenca Petra Polláka, že situácia so zapojenosťou detí z marginalizovaných rómskych komunít do predprimárneho vzdelávania si vyžaduje, aby doterajšie pilotné projekty boli nahradené systémovým riešením. "Podľa nášho názoru je potrebné nájsť legislatívnu formu a na legislatívnej úrovni prijať zodpovedný krok, ktorý bude v prospech detí riešiť prípady, keď zo strany rodičov prichádza k nezodpovednému rozhodovaniu," uviedol Hero.
Branislav Pupala z Katedry školskej pedagogiky Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity (PdF TU) uviedol, že uvažovanie o zavedení povinnej predškolskej prípravy nie je dobrým vyústením. "Systém predprimárneho vzdelávania nie je v súčasnosti v takom stave, aby bolo možné zaviesť povinnú dochádzku bez toho, že tento krok vyvolá pomerne veľkú vlnu odporu," uviedol Pupala. Upozornil tiež na to, že pri zlepšovaní celkového systému nemožno hovoriť iba o predprimárnom vzdelávaní, ale o koordinovaných aktivitách, ktoré slúžia zlepšeniu starostlivosti o deti v rannom veku.
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová reagovala na minulotýždňové vyhlásenie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka, ktorý v rámci konferencie navrhol zaviesť povinnú predškolskú prípravu pre rómske deti od troch rokov. "Dieťa tri roky pobudne v materskej škole a pripraví sa na vstup na základnú školu, nadobudne zručnosti a vedomosti," vysvetlil Pollák svoj návrh minulý týždeň na konferencii Vzdelávanie – Kľúč k integrácii. Povinnosť absolvovať materskú školu by z pohľadu Polláka mohla vyriešiť súčasnú situáciu, keď veľa rómskych detí zlyháva v prvých ročníkoch na základnej škole z dôvodu jazykovej bariéry alebo nedostatku potrebných vedomostí a zručností.
Dubovcová si myslí, že zákonná povinnosť by mohla vyvolať odpor, riešenie vidí skôr v zlepšení celkového stavu predškolského vzdelávania a výchovy, a to nielen v prostredí materských škôl. V tejto súvislosti považuje za hlavnú úlohu prácu s verejnou mienkou. "Je potrebné dospieť k tomu, aby v rámci väčšinovej verejnej mienky prevládal názor, že prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu je naozaj potrebný a je v prospech celej spoločnosti," zdôraznila Dubovcová. Poznamenala, že ešte stále v tejto oblasti existujú predsudky, napríklad o údajnej neochote rómskych matiek dávať deti do škôlky.
Ján Hero z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v tejto súvislosti uviedol, že dilema medzi zavedením či nezavedením povinnosti predprimárneho vzdelania tu bola aj v minulosti. Zopakoval slová splnomocnenca Petra Polláka, že situácia so zapojenosťou detí z marginalizovaných rómskych komunít do predprimárneho vzdelávania si vyžaduje, aby doterajšie pilotné projekty boli nahradené systémovým riešením. "Podľa nášho názoru je potrebné nájsť legislatívnu formu a na legislatívnej úrovni prijať zodpovedný krok, ktorý bude v prospech detí riešiť prípady, keď zo strany rodičov prichádza k nezodpovednému rozhodovaniu," uviedol Hero.
Branislav Pupala z Katedry školskej pedagogiky Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity (PdF TU) uviedol, že uvažovanie o zavedení povinnej predškolskej prípravy nie je dobrým vyústením. "Systém predprimárneho vzdelávania nie je v súčasnosti v takom stave, aby bolo možné zaviesť povinnú dochádzku bez toho, že tento krok vyvolá pomerne veľkú vlnu odporu," uviedol Pupala. Upozornil tiež na to, že pri zlepšovaní celkového systému nemožno hovoriť iba o predprimárnom vzdelávaní, ale o koordinovaných aktivitách, ktoré slúžia zlepšeniu starostlivosti o deti v rannom veku.