Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Situácia v oblasti náboženskej slobody sa vlani výrazne nezlepšila, negatívne trendy v mnohých regiónoch sveta, hlavne v Afrike a Ázii, sa ďalej prehlbovali. Takto zhodnotil rok 2018 osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
"K zhoršeniu postavenia náboženských menšín došlo v Číne a v Indii. Blízky východ a juhovýchodnú Áziu považujem za aktuálne prioritné regióny pre obranu náboženskej slobody," uviedol pre TASR Figeľ.
Podmienky pre príslušníkov náboženských a etnických menšín sa zlepšili v Iraku a Sýrii a to vďaka porážke teroristickej organizácie ISIS. Podľa Figeľových slov sa zlepšili natoľko, že sa ľudia začali vracať domov po rokoch strávených v utečeneckých táboroch.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách, spomína napríklad Nemecko, Veľkú Britániu, Dánsko či Spojené štáty. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.
"Nevyužilo na to ani svoje historicky prvé Predsedníctvo Rady EÚ, prebiehajúce v čase genocídneho vraždenia na Blízkom východe, aj keď predseda NR SR po našom rokovaní v júli 2016 sľúbil otvoriť tému náboženského prenasledovania na parlamentnej úrovni," uviedol Figeľ, podľa ktorého dnešná politická moc na Slovensku "má evidentne iné záujmy a priority".
Ocenil konanie mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti. "Pri podpore náboženskej slobody vo svete sú oveľa aktívnejšie než štátne orgány a organizácie. Pomáhajú trpiacim a prenasledovaným a robia tým aj dobré meno celému Slovensku," poznamenal.
Figeľ vlani navštívil viaceré krajiny a hovorí o potrebe väčšej pozornosti Európskej únie napríklad voči Bosne či Egyptu. "V Bosne majú najvyšší náboženskí predstavitelia moslimov, katolíckych a pravoslávnych kresťanov oveľa vyššiu dôveryhodnosť než politici. Preto majú aj veľkú mieru zodpovednosti za orientáciu spoločnosti, jej zmierenie a súdržnosť. EÚ však s nimi spolupracovala doteraz minimálne. Je čas a dôvody to zmeniť," podotkol.
V prípade Egypta poukázal na koptských kresťanov, ktorí sa usilujú o jednotu v zápase s fanatizmom. Figeľ upozornil, že keby sa situácia vrátila do nepokojov z obdobia vlády Moslimského bratstva prezidenta Morsího, "mali by sme v susedstve Európy ďalšiu občiansku vojnu, ešte nebezpečnejšiu než v Sýrii". "Preto si Egypt zaslúži väčšiu pozornosť a cielenú spoluprácu Európskej únie," zdôraznil Figeľ.
"K zhoršeniu postavenia náboženských menšín došlo v Číne a v Indii. Blízky východ a juhovýchodnú Áziu považujem za aktuálne prioritné regióny pre obranu náboženskej slobody," uviedol pre TASR Figeľ.
Podmienky pre príslušníkov náboženských a etnických menšín sa zlepšili v Iraku a Sýrii a to vďaka porážke teroristickej organizácie ISIS. Podľa Figeľových slov sa zlepšili natoľko, že sa ľudia začali vracať domov po rokoch strávených v utečeneckých táboroch.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách, spomína napríklad Nemecko, Veľkú Britániu, Dánsko či Spojené štáty. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.
"Nevyužilo na to ani svoje historicky prvé Predsedníctvo Rady EÚ, prebiehajúce v čase genocídneho vraždenia na Blízkom východe, aj keď predseda NR SR po našom rokovaní v júli 2016 sľúbil otvoriť tému náboženského prenasledovania na parlamentnej úrovni," uviedol Figeľ, podľa ktorého dnešná politická moc na Slovensku "má evidentne iné záujmy a priority".
Ocenil konanie mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti. "Pri podpore náboženskej slobody vo svete sú oveľa aktívnejšie než štátne orgány a organizácie. Pomáhajú trpiacim a prenasledovaným a robia tým aj dobré meno celému Slovensku," poznamenal.
Figeľ vlani navštívil viaceré krajiny a hovorí o potrebe väčšej pozornosti Európskej únie napríklad voči Bosne či Egyptu. "V Bosne majú najvyšší náboženskí predstavitelia moslimov, katolíckych a pravoslávnych kresťanov oveľa vyššiu dôveryhodnosť než politici. Preto majú aj veľkú mieru zodpovednosti za orientáciu spoločnosti, jej zmierenie a súdržnosť. EÚ však s nimi spolupracovala doteraz minimálne. Je čas a dôvody to zmeniť," podotkol.
V prípade Egypta poukázal na koptských kresťanov, ktorí sa usilujú o jednotu v zápase s fanatizmom. Figeľ upozornil, že keby sa situácia vrátila do nepokojov z obdobia vlády Moslimského bratstva prezidenta Morsího, "mali by sme v susedstve Európy ďalšiu občiansku vojnu, ešte nebezpečnejšiu než v Sýrii". "Preto si Egypt zaslúži väčšiu pozornosť a cielenú spoluprácu Európskej únie," zdôraznil Figeľ.
