Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukázalo sa, že holokaust bol tak silnou súčasťou nacistickej mašinérie a politiky, že sa končí až porážkou nacistického Nemecka v Berlíne, konštatuje historik zo SAV Ján Hlavinka.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) - Najefektívnejší spôsob, ako zastaviť holokaust, bolo podľa Spojencov poraziť nacistické Nemecko vojensky. To sa podľa historika zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Jána Hlavinku ukázalo nakoniec ako pravdivé. Hovorí v rozhovore pre TASR. Mnohí sa totiž stále pýtajú, či po správe Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera nemohli zakročiť napríklad bombardovaním železničných tratí či samotného koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau na území Poľska.
"Ukázalo sa, že holokaust bol tak silnou súčasťou nacistickej mašinérie a politiky, že sa končí až porážkou nacistického Nemecka v Berlíne," konštatuje Hlavinka.
Pripomína, že holokaust sa realizoval na celom území pod nacistickou kontrolou, nie iba v tábore Auschwitz – Birkenau. A hoci bol tento tábor oslobodený 27. januára 1945, holokaust neskončil. Aj z tábora Auschwitz - Birkenau presúvali Nemci čo najviac väzňov do iných koncentračných táborov ďalej na západ a vraždili až do posledných dní. Väzni masovo zomierali a stráže opúšťali tábory len pár hodín pred príchodom Spojencov. "Tábory ako Bergen-Belsen fungovali až do posledných dní," hovorí.
Pokiaľ ide o Auschwitz – Birkenau, niektorí sa domnievali, že Spojenci mali tábor bombardovať, aby vyvražďovanie v ňom zastavili. Táto otázka bola podľa Hlavinku vojenskými historikmi skúmaná a je komplikovaná. Uvedomiť si treba napríklad to, kde bol tábor situovaný. Hoci bol spojeneckými bombardérmi dosiahnuteľný, bol veľmi ďaleko. A hoci bol z istej časti bombardovaný, išlo o časť, ktorá bola priemyselným komplexom - Auschwitz III-Monowitz. Bola to továreň na výrobu syntetickej gumy, čo je veľmi dôležitá vojenská surovina.
"Tu sa ale bavíme o bombardovaní ako prostriedku zastavenia masového vraždenia," zdôrazňuje Hlavinka. Uvedomiť si treba podľa neho napríklad to, že na to, aby boli zlikvidované plynové komory, bolo treba presné bombardovanie, teda také, ktoré zasiahne priamo budovu plynovej komory a aj vtedy nie je jej vyradenie úplne isté. Ak by bol použitý veľký bombardér, ktorý bombarduje kobercovým náletom, bola by zasiahnutá aj značná časť barakov a väzňov. To bolo pre Spojencov rizikom. Presne bombardovať vedeli tie, ktoré bombardovali strmhlavo, teda malé a stredné bombardéry. Tie však do tejto oblasti nemali dolet.
"Takže niežeby sa to technicky nedalo. Bola to ale komplikovaná vec, ktorá by prinášala ďalšie obete," poznamenáva Hlavinka.
Do úvahy prichádzalo napríklad aj bombardovanie železničných koľají, kadiaľ viedli transporty. V tomto prípade si však podľa Hlavinku treba uvedomiť, že poškodené koľaje, ktoré boli vyhadzované do vzduchu, boli nacistami veľmi rýchlo opravované. Z infraštruktúrneho hľadiska by tak poškodenie železničnej trate do tábora Auschwitz – Birkenau možno viedlo k spomaleniu, nie však zastaveniu deportácií.
Zabúdať podľa historika nemožno na to, že sa na veci ako bombardovanie často pozeráme len jedným smerom, a to smerom k západným spojencom. Oveľa bližšie k tomuto táboru bol pritom východný front. "Nikto nevyčíta Sovietom, že nezasiahli," hovorí. Treba však podľa neho uznať, že tábor oslobodili a urobili veľkú robotu na záchranu asi 7000 väzňov, ktorých tam našli. "Ak sa ale bavíme o zastavení mechanizmu, musíme byť korektní voči všetkým stranám," dodáva Hlavinka.
"Ukázalo sa, že holokaust bol tak silnou súčasťou nacistickej mašinérie a politiky, že sa končí až porážkou nacistického Nemecka v Berlíne," konštatuje Hlavinka.
Pripomína, že holokaust sa realizoval na celom území pod nacistickou kontrolou, nie iba v tábore Auschwitz – Birkenau. A hoci bol tento tábor oslobodený 27. januára 1945, holokaust neskončil. Aj z tábora Auschwitz - Birkenau presúvali Nemci čo najviac väzňov do iných koncentračných táborov ďalej na západ a vraždili až do posledných dní. Väzni masovo zomierali a stráže opúšťali tábory len pár hodín pred príchodom Spojencov. "Tábory ako Bergen-Belsen fungovali až do posledných dní," hovorí.
Pokiaľ ide o Auschwitz – Birkenau, niektorí sa domnievali, že Spojenci mali tábor bombardovať, aby vyvražďovanie v ňom zastavili. Táto otázka bola podľa Hlavinku vojenskými historikmi skúmaná a je komplikovaná. Uvedomiť si treba napríklad to, kde bol tábor situovaný. Hoci bol spojeneckými bombardérmi dosiahnuteľný, bol veľmi ďaleko. A hoci bol z istej časti bombardovaný, išlo o časť, ktorá bola priemyselným komplexom - Auschwitz III-Monowitz. Bola to továreň na výrobu syntetickej gumy, čo je veľmi dôležitá vojenská surovina.
"Tu sa ale bavíme o bombardovaní ako prostriedku zastavenia masového vraždenia," zdôrazňuje Hlavinka. Uvedomiť si treba podľa neho napríklad to, že na to, aby boli zlikvidované plynové komory, bolo treba presné bombardovanie, teda také, ktoré zasiahne priamo budovu plynovej komory a aj vtedy nie je jej vyradenie úplne isté. Ak by bol použitý veľký bombardér, ktorý bombarduje kobercovým náletom, bola by zasiahnutá aj značná časť barakov a väzňov. To bolo pre Spojencov rizikom. Presne bombardovať vedeli tie, ktoré bombardovali strmhlavo, teda malé a stredné bombardéry. Tie však do tejto oblasti nemali dolet.
"Takže niežeby sa to technicky nedalo. Bola to ale komplikovaná vec, ktorá by prinášala ďalšie obete," poznamenáva Hlavinka.
Do úvahy prichádzalo napríklad aj bombardovanie železničných koľají, kadiaľ viedli transporty. V tomto prípade si však podľa Hlavinku treba uvedomiť, že poškodené koľaje, ktoré boli vyhadzované do vzduchu, boli nacistami veľmi rýchlo opravované. Z infraštruktúrneho hľadiska by tak poškodenie železničnej trate do tábora Auschwitz – Birkenau možno viedlo k spomaleniu, nie však zastaveniu deportácií.
Zabúdať podľa historika nemožno na to, že sa na veci ako bombardovanie často pozeráme len jedným smerom, a to smerom k západným spojencom. Oveľa bližšie k tomuto táboru bol pritom východný front. "Nikto nevyčíta Sovietom, že nezasiahli," hovorí. Treba však podľa neho uznať, že tábor oslobodili a urobili veľkú robotu na záchranu asi 7000 väzňov, ktorých tam našli. "Ak sa ale bavíme o zastavení mechanizmu, musíme byť korektní voči všetkým stranám," dodáva Hlavinka.
