Bratislava 10. januára (TASR) – Ján Molnár mohol byť v histórii SR prvým na doživotie odsúdeným, ktorý by sa po uplynutí 25-tich rokov trestu mohol podmienečne dostať na slobodu. Vo štvrtok (9.1.) Okresnému súdu v Trnave oznámil späťvzatie žiadosti o prepustenie.

Trest si odpykával za brutálnu vraždu Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej a pokus o vraždu jej manžela Reného Widdershovena z roku 1990 v Rakúsku.

"V 90-tych rokoch minulého storočia zamestnávalo kriminalistov množstvo závažných trestných činov násilného charakteru, pričom jedným z takých mimoriadne závažných bola vražda a pokus vraždy, ktorej sa dopustili dvaja slovenskí občania Molnár a Ľubor Masár. Boli to občania, ktorí využili eufóriu otvorenia našich štátnych hraníc po novembri 1989. Vycestovali po Európe, pričom však ich zámer alebo predsavzatie nebolo reprezentovať Slovensko v tom dobrom slova zmysle, ale skôr v negatívnom, pretože sa dopúšťali trestnej činnosti na území viacerých štátov," pripomenul pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor.

Obaja si podľa neho na jednom parkovisku pri autostráde v Rakúsku vytipovali manželský pár z Holandska, ktorý cestoval tiež po Európe svojim karavanom. Na tomto parkovisku brutálnym spôsobom zavraždili holandskú občianku a domnievali sa, že zavraždili aj jej manžela. Oboch vyhodili na smetisku popri diaľnici, pričom manžel prežil a po intenzívnej zdravotnej starostlivosti bol zachránený.

"Jedným z kľúčových dôkazov, samozrejme okrem iných, pretože sa našli napríklad veci, ktoré odcudzili svojim obetiam, bola aj kamera. Bola to taká zaujímavosť v tom zmysle, že Holanďan si na trávniku na kameru nakrúcal šantenie svojej manželky so psíkom, s ktorým cestovali a úplnou náhodou v pozadí nasnímal príchod auta so slovenskými občanmi, ktorí vystúpili a blížili sa k nim. Pod zámienkou požičania nejakých nástrojov sa dostali k nim a neskôr ich zavraždili. Čiže zaujímavosťou je, že obeť si nakrútila na kameru svojich budúcich vrahov," priblížil ďalej Ivor.

Dodal, že aj tento dôkaz bol potom využitý v konaní. "Tu treba spomenúť, že vyšetrenie prípadu a odsúdenie predpokladalo veľmi dobrú prácu polície, vyšetrovateľov a aj spoluprácu s holandskými policajnými vyšetrovateľmi, ktorí umožnili výsluch Holanďana našim vyšetrovateľom priamo v Holandsku na nemocničnom lôžku," spomenul bývalý vyšetrovateľ.

Molnár a Masár boli po Nežnej revolúcii jednými z prvých, ktorých odsúdili na doživotie. Obaja boli predtým, za bývalého režimu, súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Holanďanku znásilnili a následne zaškrtili v auguste 1990. Manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Útok však prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov odsúdil na doživotie Mestský súd v Bratislave. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch.

Molnár sa už po tretí raz vrátane štvrtku pokúšal neúspešne dostať na slobodu a to v októbri 2017 a v júni 2016.