Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pokiaľ ide o posledný akt zrušenia amnestií z roku 2017, tu mám trochu obavy, ako sa k tomu postaví Európsky súdny dvor, uviedol na margo 25. výročia únosu Kováča mladšieho Jaroslav Ivor.
Autor TASR
Bratislava 31. augusta (TASR) - Bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor má obavy, ako sa Európsky súdny dvor postaví k vyhlásenej amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara v prípade únosu syna slovenského exprezidenta Michala Kováča mladšieho do cudziny.
"Pokiaľ ide o posledný akt zrušenia amnestií z roku 2017, tu mám trochu obavy, ako sa k tomu postaví Európsky súd pre ľudské práva, respektíve Európsky súdny dvor, a to, či nebude skôr presadzovať to všeobecne vo svete a v Európe prezentované stanovisko o nezrušiteľnosti amnestií," uviedol na margo 25. výročia únosu Kováča mladšieho do cudziny a na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III prerušil konanie voči exriaditeľovi SIS Ivanovi L. a spol. Zároveň sa tento nižší súd obrátil na Európsky súdny dvor na rozhodnutie prejudiciálnej otázky. Stanovisko Súdneho dvora EÚ považuje tento súd za nevyhnutné na ďalší procesný postup vo veci.
Prípad únosu Kováča juniora sa Ivora osobne určitým spôsobom dotkol. "Ja som odišiel na začiatku roka 1995 z funkcie šéfa vyšetrovania, pretože nastúpila vláda a boli spravené viaceré personálne zmeny na úseku vyšetrovania. Samotný prípad som sledoval len z dennej tlače a podobne. Vnímam to stále ako jednu výnimočnú situáciu – skutok v našich novodobých spoločenských, politických ale aj kriminalistických dejinách SR. Išlo o spáchanie trestného činu, do ktorého boli zainteresované orgány štátu. Čiže orgány štátnej moci, samozrejme, svojimi ľuďmi – fyzickými osobami, ktoré zneužili svoje postavenie a spáchali takýto závažný trestný čin," povedal Ivor.
"Vnímam to ďalej ako pokusy o zahmlievanie celého tohto skutku. Boli tam pokusy od našich vrcholných predstaviteľov vládnej moci, že skutok sa nestal, že skutok vôbec nebol realizovaný, a dokonca o účasti štátneho orgánu sa vôbec nechcelo diskutovať. Došlo tak k viacerým výmenám vyšetrovateľov. Prípad však zostal, ako zostal a bol zahraný, takpovediac, do "autu" a boli udelené amnestie na toto konanie, čo je tiež trošku výnimočné, a tie zabránili efektívnemu skončeniu sa vyšetrovania," zdôraznil Ivor.
Osobne sa vrátil k prípadu oveľa neskôr vo funkcii vyšetrovateľa, ale bol aj členom tzv. občianskej komisie na vyšetrovanie zavlečenia. "K samotnému vyšetrovaniu došlo až po zmene vlády v roku 1998. Došlo aj k vzneseniu obvinení, ale opäť sa akceptovalo rozhodnutie o amnestiách. Osobne som sa prikláňal k tomu, aby sa táto vec doriešila aspoň v občianskoprávnej rovine, kde by sa aspoň ustálili tie osoby, ktoré za týmto prípadom stáli, ktoré by mali niesť keď už nie trestnoprávnu, tak aspoň občianskoprávnu zodpovednosť," dodal.
"Pokiaľ ide o posledný akt zrušenia amnestií z roku 2017, tu mám trochu obavy, ako sa k tomu postaví Európsky súd pre ľudské práva, respektíve Európsky súdny dvor, a to, či nebude skôr presadzovať to všeobecne vo svete a v Európe prezentované stanovisko o nezrušiteľnosti amnestií," uviedol na margo 25. výročia únosu Kováča mladšieho do cudziny a na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III prerušil konanie voči exriaditeľovi SIS Ivanovi L. a spol. Zároveň sa tento nižší súd obrátil na Európsky súdny dvor na rozhodnutie prejudiciálnej otázky. Stanovisko Súdneho dvora EÚ považuje tento súd za nevyhnutné na ďalší procesný postup vo veci.
Prípad únosu Kováča juniora sa Ivora osobne určitým spôsobom dotkol. "Ja som odišiel na začiatku roka 1995 z funkcie šéfa vyšetrovania, pretože nastúpila vláda a boli spravené viaceré personálne zmeny na úseku vyšetrovania. Samotný prípad som sledoval len z dennej tlače a podobne. Vnímam to stále ako jednu výnimočnú situáciu – skutok v našich novodobých spoločenských, politických ale aj kriminalistických dejinách SR. Išlo o spáchanie trestného činu, do ktorého boli zainteresované orgány štátu. Čiže orgány štátnej moci, samozrejme, svojimi ľuďmi – fyzickými osobami, ktoré zneužili svoje postavenie a spáchali takýto závažný trestný čin," povedal Ivor.
"Vnímam to ďalej ako pokusy o zahmlievanie celého tohto skutku. Boli tam pokusy od našich vrcholných predstaviteľov vládnej moci, že skutok sa nestal, že skutok vôbec nebol realizovaný, a dokonca o účasti štátneho orgánu sa vôbec nechcelo diskutovať. Došlo tak k viacerým výmenám vyšetrovateľov. Prípad však zostal, ako zostal a bol zahraný, takpovediac, do "autu" a boli udelené amnestie na toto konanie, čo je tiež trošku výnimočné, a tie zabránili efektívnemu skončeniu sa vyšetrovania," zdôraznil Ivor.
Osobne sa vrátil k prípadu oveľa neskôr vo funkcii vyšetrovateľa, ale bol aj členom tzv. občianskej komisie na vyšetrovanie zavlečenia. "K samotnému vyšetrovaniu došlo až po zmene vlády v roku 1998. Došlo aj k vzneseniu obvinení, ale opäť sa akceptovalo rozhodnutie o amnestiách. Osobne som sa prikláňal k tomu, aby sa táto vec doriešila aspoň v občianskoprávnej rovine, kde by sa aspoň ustálili tie osoby, ktoré za týmto prípadom stáli, ktoré by mali niesť keď už nie trestnoprávnu, tak aspoň občianskoprávnu zodpovednosť," dodal.
