Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zaujímavosťou je, že v Českej republike je lehota trvania väzby zachovaná v takom rozsahu, ako to bolo za Rakúsko-Uhorska, resp. za prvej Československej republiky, teda tri mesiace.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) - Väzba ako zaisťovací úkon je veľmi starý inštitút a jej počiatky v našom regióne siahajú do druhej polovice 19. storočia, teda do čias Rakúsko-Uhorska. Zaujímavosťou je, že v Českej republike je lehota trvania väzby zachovaná v takom rozsahu, ako to bolo za Rakúsko-Uhorska, resp. za prvej Československej republiky, teda tri mesiace. Uviedol to pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor na margo výziev, iniciatív, v súvislosti so zmenou väzobného stíhania na Slovensku.
"Keď som pozrel všetky staré trestné zákonníky a trestné poriadky, tak najstarší, ku ktorému som sa dostal, bol zákon číslo 119 z roku 1873. Je to trestný poriadok tzv. Glaserov, autor bol známy rakúsky trestný právnik a tento zákon bol prijatý ešte v Rakúsko-Uhorsku. Platil u nás až do roku 1950. V tomto zákone v paragrafe 180 sa tak isto pripúšťa vzatie obvineného do väzby z takých istých dôvodov ako máme upravené v našom trestnom poriadku. Chcem ale citovať z tohto starého trestného poriadku, že už vtedy sa apelovalo, že vyšetrovaciu väzbu možno vykonať len tak, aby sa čo najviac šetrilo osoby a cti obvineného," uviedol.
Kolúzna väzba, ako vysvetlil, bola v tomto zákone veľmi výnimočná. Ak bol obvinený vzatý do kolúznej väzby podľa paragrafu 190 v nej nemal byť držaný viac ako dva mesiace a len z veľmi závažných príčin mohla byť táto väzba na základe rozhodnutia súdu predĺžená maximálne na tri mesiace. "Čiže už aj vtedy sa veľmi dbalo na to, aby takáto väzba nebola veľmi dlhá. Vždy od počiatku sa zároveň dbalo na to, že táto väzba nesmie byť zneužívaná na pôsobenie na obvineného, aby sa k trestnému činu priznal. To je jedna zo základných zásad, pretože to by hraničilo s vynúteným dôkazom a dôkazom získaným nezákonným spôsobom," povedal Ivor.
Ako ďalej objasnil, v Rakúsko-Uhorskej úprave, ktorá platila až do roku 1950 a následne dokonca aj po roku 1961, bola stále zachovaná hranica, resp. dĺžka trvania kolúznej väzby na dva až tri mesiace. "Čiže sa to zachovávalo, aj v trestnom poriadku v roku 1961, ktorý bol nazývaný socialistický. Žiaľ, rekodifikovaný trestný poriadok túto lehotu vypustil. Na Slovensku nemáme takúto lehotu trvania kolúznej väzby. Stačí sa len pozrieť do ČR, kde lehota trvania väzby je zachovaná v takom rozsahu, ako to bolo za Rakúsko-Uhorska, resp. za prvej Československej republiky. A aj celková doba trvania väzby je v SR maximálne päť rokov, pričom v ČR sú to iba maximálne štyri roky," zdôraznil.
"Keď som pozrel všetky staré trestné zákonníky a trestné poriadky, tak najstarší, ku ktorému som sa dostal, bol zákon číslo 119 z roku 1873. Je to trestný poriadok tzv. Glaserov, autor bol známy rakúsky trestný právnik a tento zákon bol prijatý ešte v Rakúsko-Uhorsku. Platil u nás až do roku 1950. V tomto zákone v paragrafe 180 sa tak isto pripúšťa vzatie obvineného do väzby z takých istých dôvodov ako máme upravené v našom trestnom poriadku. Chcem ale citovať z tohto starého trestného poriadku, že už vtedy sa apelovalo, že vyšetrovaciu väzbu možno vykonať len tak, aby sa čo najviac šetrilo osoby a cti obvineného," uviedol.
Kolúzna väzba, ako vysvetlil, bola v tomto zákone veľmi výnimočná. Ak bol obvinený vzatý do kolúznej väzby podľa paragrafu 190 v nej nemal byť držaný viac ako dva mesiace a len z veľmi závažných príčin mohla byť táto väzba na základe rozhodnutia súdu predĺžená maximálne na tri mesiace. "Čiže už aj vtedy sa veľmi dbalo na to, aby takáto väzba nebola veľmi dlhá. Vždy od počiatku sa zároveň dbalo na to, že táto väzba nesmie byť zneužívaná na pôsobenie na obvineného, aby sa k trestnému činu priznal. To je jedna zo základných zásad, pretože to by hraničilo s vynúteným dôkazom a dôkazom získaným nezákonným spôsobom," povedal Ivor.
Ako ďalej objasnil, v Rakúsko-Uhorskej úprave, ktorá platila až do roku 1950 a následne dokonca aj po roku 1961, bola stále zachovaná hranica, resp. dĺžka trvania kolúznej väzby na dva až tri mesiace. "Čiže sa to zachovávalo, aj v trestnom poriadku v roku 1961, ktorý bol nazývaný socialistický. Žiaľ, rekodifikovaný trestný poriadok túto lehotu vypustil. Na Slovensku nemáme takúto lehotu trvania kolúznej väzby. Stačí sa len pozrieť do ČR, kde lehota trvania väzby je zachovaná v takom rozsahu, ako to bolo za Rakúsko-Uhorska, resp. za prvej Československej republiky. A aj celková doba trvania väzby je v SR maximálne päť rokov, pričom v ČR sú to iba maximálne štyri roky," zdôraznil.
