Bratislava 30. októbra (TASR) - Správy národného parku Slovenský kras sa návštevníci pýtajú, prečo sa tam ťaží drevo a vykonávajú sa s tým súvisiace činnosti. "Nechápu, prečo sú turisti v zákone obmedzovaní v pohybe a ťažká technika sa pohybuje voľne po území," opísal pre TASR jej riaditeľ Ján Kilík. Ťažkosti vníma aj pri vymedzení miest, kde sa dočasne nemá ťažiť, napríklad pri hniezdach dravých vtákov.

"Preto je potrebné a vhodné začať uvažovať o prevode štátnych lesných pozemkov nachádzajúcich sa v treťom stupni ochrany a vytvoriť väčšie bezzásahové územia. V tomto prípade by sa malo pristúpiť na model, ktorý je zavedený v okolitých krajinách," myslí si. Toto opatrenie má byť súčasťou novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú ministerstvo životného prostredia plánuje v najbližších týždňoch predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.

Podľa šéfa komunikácie Lesov SR Pavla Machavu sa v súčasnosti lesníci správajú tak, ako im dovoľuje zákon. "Pohyb mechanizmov v chránených územiach upravuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý v jednotlivých stupňoch ochrany vymedzuje okolnosti, za ktorých je možné pohybovať sa mimo vyznačených trás," povedal pre TASR.

Problém nevidí ani v ochrane vtáčích hniezd, rieši ich sieť tzv. chránených vtáčích území. "V prípade zistenia existujúceho hniezda chráneného živočícha upozorní okresný úrad životného prostredia obhospodarovateľa územia a vydá rozhodnutie o individuálnej ochrane tohto hniezdiska. Na zabezpečenie ochrany hniezdneho stromu a okolitého hniezdneho biotopu sa v čase rozmnožovania určí obmedzenie hospodárskej činnosti v okruhu 300 metrov," vysvetlil.

Nová legislatíva plánuje rozšíriť princíp bezzásahovosti aspoň na polovicu územia každého národného parku. K tomu má pomôcť presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie.