Bratislava 6. októbra (TASR) – Chémiou sa začal zaoberať už na základnej škole. Ako hovorí, všetci vtedy chceli nájsť liek proti rakovine. V pozícii molekulárneho biológa svojimi objavmi skutočne k liečbe zákerného ochorenia prispieva. Stal sa odborníkom na streptomycéty, pôdne baktérie, ktoré sú najlepšími dosiaľ známymi producentmi antibiotík. V roku 2019 získal so svojím tímom tretiu Cenu Slovenskej akadémie vied (SAV). Jeho prioritou bolo vždy robiť to, čo ho baví, a svojou prácou prispieť k zlepšeniu života ľudí, povedal to v rozhovore pre TASR vedúci oddelenia genomiky a biotechnológií Ján Kormanec.

-Vyštudovali ste biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Ako ste sa dostali k molekulárnej biológii?-

Vo štvrtom - piatom ročníku na základnej škole som v sebe objavil, že chcem byť vedcom. Vtedy sa veľa hovorilo o hľadaní lieku proti rakovine, a tak som sa začal venovať chémii. Po gymnáziu som chcel ísť študovať organickú chémiu. Zhodou okolností, keď som končil, neotvorili tento odbor. Otvárali však biochémiu. Vôbec som nevedel, čo to je, no nechal som sa presvedčiť a zamiloval som sa do biochémie. Keď som skončil, hneď som dostal ponuku z Ústavu molekulárnej biológie SAV, aby som nastúpil na asistentské miesto spojené s doktorandúrou.

-Súčasťou SAV ste sa stali krátko po ukončení štúdia v roku 1984. Ako sa odvtedy zmenila práca vedca?-

Bol socializmus a človek bol viac-menej pristrihnutý, museli sme robiť to, čo nám povedal riaditeľ. Ja som mal možno šťastie, že hoci som bol ašpirantom riaditeľa, veľmi sa mi nevenoval a mal som tak istú dávku slobody. Po revolúcii si človek už sám mohol vybrať projekt, lenže musel byť zaujímavý a financovaný grantovými agentúrami. Tým prišla aj väčšia zodpovednosť, pretože ste agentúre museli skladať účty, čo výskum priniesol. A keďže to odvetvie rástlo, pretože molekulárna biológia je jednou z najdynamickejších vedných disciplín, vývoj išiel veľmi dopredu.

-Kedy ste sa dostali k štúdiu streptomycét?-

Tým, že sa mi riaditeľ, našťastie, veľmi nevenoval, sám som si vybral projekt na doktorandúru a začal som sa zapodievať baktériami, ktorým sa venujem dodnes. Zaoberal som sa tým, akým spôsobom jednoduchý model baktérie mení bunkové typy. Napríklad v človeku dochádza k špecializácii buniek a tvorí sa asi 50 až 60 bunkových typov, u tejto baktérie to boli iba tri. Začal som to študovať a postupne som sa etabloval vo svetovej komunite. Moja špecializácia bola regulácia bunkovej diferenciácie a úlohy sigma faktorov RNA polymerázy v tomto procese. V roku 1996 sme dostali prvú Cenu SAV za objav sigma faktorov a ich úlohu v morfologickej diferenciácii streptomycét.

-Okrem vedeckej činnosti vediete aj oddelenie Ústavu molekulárnej biológie SAV. Čo považujete za základ dobrého vedeckého tímu?-

Prvá vec je motivácia ľudí. Môže byť finančná a projektová. Jedno bez druhého nemôže existovať – ľudia musia z niečoho žiť a zároveň sa musia s projektom stotožniť. Samozrejme, manažérska úloha je náročná, človek sa nestane manažérom zo dňa na deň. Mne to tiež trvalo dlhé roky. Prvýkrát som začal byť vedúcim oddelenia niekedy začiatkom 90. rokov a postupne som sa učil, ako manažovať ľudí, ako ich oslovovať, aby ich to hlavne bavilo, a dať im aj určitú slobodu.

Foto: TASR - Michal Svítok

-Tento rok ste spolu s ďalšími kolegami získali Cenu SAV. Mohli by ste zjednodušene priblížiť, o čom bola vaša práca?-

Ak chcete prejsť k aplikovanému výskumu, musíte najprv presvedčiť svetovú komunitu, že ste odborník v istej oblasti základného výskumu. My sme boli experti v streptomycétach, antibiotikách, sigma faktoroch a oslovilo nás veľké konzorcium, ktoré potrebovalo odborníkov z našej oblasti. V celom konzorciu bolo 16 partnerov od Islandu až po Izrael. Našou úlohou bolo vytvoriť systém, ktorý by umožnil takzvanú editáciu genómu. Na základe poznatkov, ktoré vytvorili oni, sme menili genóm a naše modifikované kmene sme posielali partnerom, aby ich otestovali na biotechnologicky zaujímavé látky, napríklad antibiotiká, chemoterapeutiká alebo bielkoviny. Finálnych 27 kmeňov s viacerými zmenami genómu bolo veľmi účinných a poslali sme ich partnerom celého konzorcia. V spolupráci s jednou španielskou biotechnologickou firmou sa nám podarilo v týchto kmeňoch zvýšiť produkciu protinádorovej látky mitramycín na enormné množstvo. Náš modifikovaný kmeň sa dá teraz komerčne použiť na produkciu tejto látky.

-V rozhovoroch sa často venujete otázkam v oblasti znižovania účinnosti antibiotík. Ako sa vedci snažia tento problém vyriešiť?-

Fakt je, že prvé rezistencie sa objavili hneď, ako sa objavili látky ako penicilín. Látok nebolo tak veľa, problém nebol taký vypuklý. Ale zrazu prišlo obdobie, keď sa patogénne baktérie stali multirezistentné voči antibiotikám a hrozí, že zomriete pri bežnej operácii na infekciu. Vedci bijú na poplach, že treba niečo robiť, objavovať nové látky. Nové látky sa u streptomycét objavujú tak, že chodíte po svete, hrabete v zemi, objavujete nové bakteriálne druhy, analyzujete ich a zistíte, akú látku produkujú. Potom testujete, či je účinná voči týmto multirezistentným baktériám. Je to veľká drina. Väčšinou to robia veľké farmaceutické firmy, avšak postupne dochádza k poklesu objavu nových účinných antibiotík týmto spôsobom.

Foto: TASR - Michal Svítok

-Čo sa s tým dá robiť?-

Zistilo sa, že potenciál streptomycét je oveľa vyšší ako to, čo z nich dostaneme po extrakcii. Majú v sebe genetický potenciál, ktorý je 20- až 30-krát väčší, ale pri bežných kultiváciách týchto baktérií nedochádza k ich expresii. Ale keď viete manipulovať s genómom a génmi, dokážete tento potenciál zobudiť. Pomocou manipulácie génov, ktoré sú zodpovedné za biosyntézu antibiotík alebo chemoterapeutík, dokážeme cielene vytvárať nové látky, ak poznáme mechanizmus ich výstavby. Na tomto je založený náš projekt. V súčasnosti už máme prvé lastovičky. Vytvorili sme látku, ktorá je 10-násobne účinnejšia voči baktériám ako pôvodná, ktorú streptomycéta produkovala. Týmto spôsobom sa dá pomôcť hľadaniu nových látok, nielen v tom, čo príroda poskytuje.

-Pôsobili ste aj ako univerzitný pedagóg. Ste v kontakte s mladými vedcami aj dnes? V čom sú iní, ako ste v ich veku boli vy?-

Keď sme začínali, boli sme skromnejší a vedeli sme, že všetko príde postupne. Boli sme trpezlivejší. Súčasní mladí sa mi zdajú byť po skúsenostiach nielen so študentmi, ale aj mojimi deťmi, netrpezliví. Chcú mať úspech okamžite. Lenže aj v Písme sa píše, že všetko potrebuje čas.

-Stále aktuálnym fenoménom je odlev mozgov. Uvažovali ste niekedy o odchode do zahraničia?-

Pravdupovediac, nikdy. Aj keď podmienky v zahraničí boli výrazne lepšie, aj v rámci finančného ohodnotenia, stále som si myslel, že robiť vedu na Slovensku je veľmi potrebné. Treba ukázať svetu, že aj u nás sa robí výskum, o ktorý je záujem. Dôkazom je aj projekt Európskej únie, kde sme boli oslovení konzorciom a povedali "aj malinké Slovensko má človeka, ktorý by sa nám zišiel". Máme tak isté zadosťučinenie, že sme aj na Slovensku dokázali urobiť výskum, ktorý zaujal komunitu. Samozrejme, nie sme finančne ohodnotení ani zďaleka tak ako západní vedci. Ale pokiaľ máte kde bývať a čo jesť... Ja nie som náročný. Mojou prioritou bolo vždy robiť to, čo ma baví, a svojou prácou prispieť k zlepšeniu života ľudí. Pokiaľ si dáte takúto prioritu, tak nemusíte mať auto, luxus, máte svoju prácu a tam sa realizujete. Určite sú aj súčasní mladí vedci, ktorí majú takéto razenie, ale nie je ich tak veľa.

-Cenu SAV ste dostali už trikrát, v roku 2004 ste boli tiež vyhlásený za vedca roka. Čo pre vás znamenajú ocenenia?-

Zadosťučinenie. Vedecká práca je frustrujúca. Veľmi veľa hypotéz a experimentov skončí v koši, možno 80 až 90 percent, podľa šťastia. Len malé percento sa pretransformuje napríklad do tejto ceny. Vtedy ste nabudení a dostávate ďalší impulz prebojovať sa cez tie frustrujúce experimenty a ísť ďalej.

-Pôsobíte v Bratislave, no pochádzate z Krásna nad Kysucou. V roku 2008 ste dokonca získali ocenenie Osobnosť Kysúc. Ako vnímate svoj rodný kraj?-

Rád sa tam vraciam, je to moje rodisko. Samozrejme, veda sa dá najlepšie robiť v Bratislave, i keď dnes už sú aj iné centrá výskumu – Banská Bystrica, Košice, Trnava. Vtedy som musel odísť, aby som mohol robiť výskum. Ale veľmi rád sa vraciam. Ten kraj sa mi veľmi páči, lebo je hornatý a ja nie som veľmi milovník nížin. Aj preto sme sa s manželkou asi pred desiatimi rokmi presťahovali do najbližších výšin, do Marianky, pod kopce, ktoré nám trošku pripomínajú Krásno nad Kysucou.

-Baví vás vaša práca aj po rokoch? Aké ďalšie profesionálne výzvy máte pred sebou?-

Stále ma to baví. Možno vďaka tomu, že z tých 100 percent vízií je desať percent takých, keď zistíte, že ste niečo objavili. Veľmi ma teší, keď nám píšu z firiem. Zrazu vidíte, že to, čo ste urobili, je užitočné nielen pre vás a poznanie, ale aj pre iných. To je pozitívum, ktoré ma stále ťahá dopredu, pomáhať iným ľuďom. Našou najväčšou víziou je v súčasnosti spojenie dvoch našich predchádzajúcich úspešných projektov. Pomocou manipulácie génov cielene vytvoriť zlúčeniny, ktoré budú oveľa účinnejšie a menej toxické pri liečbe či už infekčných, alebo nádorových ochorení. Dá sa to, ale potrebujete na to základný výskum a poznať mechanizmy výstavby látok. Mechanizmy už čiastočne poznáme a teraz chceme pomocou miešania génov vytvárať úplne nové látky, ktoré by potenciálne mohli pomôcť aj pri klinickej liečbe rakoviny, ako bol ten môj detský sen.